Reakcia EÚ na krízu na Ukrajine

Ukrajinský národ sa v predčasných parlamentných voľbách jasne a rozhodne vyslovil za mier, stabilitu, európske a proreformné smerovanie svojej krajiny. V prezidentských a parlamentných voľbách získali ukrajinské orgány dvojnásobnú legitimitu, ako aj mandát, aby odhodlane zabezpečili toto smerovanie. Tieto parlamentné voľby sa niesli v znamení pluralizmu, prebiehali riadne, spravodlivo a v súlade s medzinárodne uznávanými normami.

Dnes má Ukrajina opäť jedinečnú príležitosť modernizovať sa, vyvíjať, prosperovať a vytvoriť si skutočnú demokraciu a právny štát. Občania Ukrajiny od svojich lídrov očakávajú výsledky a pragmatickú spoluprácu, a nie rozdúchavanie sporov, ktoré vedú k patovým situáciám, ako sa stávalo ešte donedávna. Rýchle vytvorenie a účasť všetkých proeurópskych a proreformných strán v novej vláde je veľmi pozitívnym signálom.

Pre Európsku úniu nastal veľmi dôležitý moment. Agresívna a rozpínavá politika Ruska predstavuje pre jednotu a nezávislosť Ukrajiny, ako aj samotnú Európsku úniu hrozbu. Ak berieme do úvahy najnovší vývoj na Ukrajine, EÚ nesmie byť naivná a musí byť pripravená poskytnúť ráznu a účinnú odpoveď na krízu. Zásada medzinárodného práva, na ktorom sa dohodli všetky európske krajiny vrátane Ruska, spočíva v rešpektovaní práva každej zvrchovanej krajiny, aj Ukrajiny, úplne slobodne rozhodovať o tom, kam sa začlení politicky a hospodársky, a to bez akýchkoľvek vonkajších zásahov. Sloboda, demokracia, suverenita, územná celistvosť a zásady právneho štátu sa nedajú dosiahnuť prostredníctvom rokovaní.

V nadchádzajúcich mesiacoch bude Ukrajina čeliť týmto dôležitým výzvam: okupácii a anexii niektorých častí jej území, vykonávaniu dohôd z Minska a ambicióznemu reformnému programu. Európska únia má za úlohu aktívne sa zapojiť do podporovania týchto významných reformných snáh a poskytovať pomoc. Konečným cieľom Ukrajiny je prekonať súčasnú krízu, čo bude ukážkovým príkladom úspešných reforiem, ktoré prinesú ľuďom výhody a zmenia ich životy k lepšiemu.

Podporovanie reformného úsilia

Ukrajina musí zaviesť potrebné prehĺbené a komplexné hospodárske, sociálne a politické reformy založené na sociálnom trhovom hospodárstve. Krajina potrebuje konkurencieschopný hospodársky systém, ktorý pre všetkých zabezpečí rovnaké podmienky. Potrebuje súdnictvo, ktoré sa bude riadiť literou zákona a bude nezávislé. Nová ústava by mala posilniť transparentnosť a jasne rozlíšiť právomoci hlavných orgánov, a tak predísť zbytočnému boju o moc. Proces decentralizácie nesmie narušiť jednotu krajiny ani zvrchovanosť centrálnej vlády v kľúčových otázkach, ako sú vnútroštátne a vonkajšie záležitosti, ekonomické usporiadanie a politika. Finančný systém Ukrajiny poskytne viac právomocí a väčšiu zodpovednosť regiónom a v podstate zabezpečí, aby sa rozhodnutia prijímali bližšie k občanom. Najdôležitejšou prioritou je však odstránenie korupcie, ktorá je zhubným nádorom ukrajinskej spoločnosti a politického života.

Ukrajina bude musieť v súčasnom zložitom vojnovom ovzduší vyriešiť program rozsiahlych reforiem súčasne s krízovou situáciou na východe. Reformný program, ktorý navrhol prezident Porošenko a súčasťou ktorého sú protikorupčné zákony, decentralizácia a amnestia, predstavuje krok vpred správnym smerom a musí sa stať skutočnosťou.

Finančná situácia Ukrajiny má zásadný význam. Krajina, ktorá je vystavená vonkajším útokom a zároveň musí pokročiť so svojimi prehĺbenými a komplexnými reformami, potrebuje na zvládnutie výdavkov výraznú podporu. Balík EÚ vo výške 11 miliárd EUR poskytne Ukrajine podporu na niekoľko najbližších rokov, a to aj vrátane makrofinančnej pomoci a pôžičiek MMF, Svetovej banky a medzinárodných finančných inštitúcií so sídlom v EÚ. Finančná pomoc by mala byť poskytovaná pružnejšie a rýchlejšie tak, aby sa ich podmienky prispôsobili špecifickej situácii Ukrajiny. Mala by však jednoznačne závisieť od splnenia podmienok, na základe ktorého sa bude merať napredovanie reforiem. V tejto súvislosti žiadame, aby sa v decembri 2014 uskutočnila medzinárodná konferencia darcov a vypracoval sa nový „európsky Marshallov plán pre Ukrajinu“.

Dohoda o pridružení a prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA) boli ratifikované. Toto nie je ani nebude možné zmeniť. Vykonávanie týchto dohôd by malo byť pre Ukrajinu orientačným plánom v oblasti reforiem. Je poľutovaniahodné, že vedúci činitelia Ruska doteraz považovali dohodu o pridružení/DCFTA za ohrozenie svojich záujmov. Práve naopak, dohoda môže Rusku priniesť potenciálne výhody, a to v podobe intenzívnejších obchodných a hospodárskych aktivít a stabilnejšieho susedstva. Vzhľadom na dohodnutý harmonogram vykonávania dohody Rusko nemá žiadne dôvody kritizovať dohodu o pridružení/DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou ani na ňu reagovať neodôvodnenými obchodnými obmedzeniami a vojenskou agresiou. Predĺžením autonómnych obchodných opatrení sa v podstate prehĺbilo asymetrické vykonávanie dohody. Ukrajina by mala čo najlepšie využiť čas do 31. decembra 2015 na urýchlenie vykonávania acquis EÚ, ktoré je súčasťou dohody o pridružení/DCFTA.

Skupina PPE je pripravená posilniť angažovanosť Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o podporovanie práce Najvyššej rady v otázkach európskych vecí. Činnosti budúceho parlamentného výboru pre pridruženie by mali byť zamerané na posilnenie demokracie a zviditeľnenie EÚ na Ukrajine a mohli by poskytnúť rámec pre bilaterálnu pomoc zo strany parlamentov členských štátov EÚ.

Rýchlejšiu a významnejšiu technickú pomoc by mala poskytovať skupina pre podporu Ukrajiny v rámci Európskej komisie. Reformy možno presadzovať len vtedy, keď sa posilnia administratívne kapacity. Inštitúcie a členské štáty EÚ by mali využiť pokiaľ možno čo najviac odborných poradcov, ktorí budú pri pomáhať pri vykonávaní reforiem, a ukrajinské orgány by na druhej strane mali zriadiť ministerstvo pre európsku integráciu a koordináciu pomoci vychádzajúc z podobných skúseností krajín strednej Európy. Takýto orgán by mal mať dostatočné exekutívne a administratívne právomoci, ktoré mu umožnia monitorovať, kontrolovať a analyzovať pokrok v oblasti reforiem. Treba zaručiť viditeľnosť, zodpovednosť a transparentnosť toho, ako sa používa pomoc EÚ a medzinárodných darcov.

Európska únia musí posilniť ukrajinskú občiansku spoločnosť. Už dnes zabezpečuje účinný dohľad, pričom vyvíja potrebný tlak a pomáha orgánom plniť sľuby, ktoré dali v súvislosti s reformami.

Je dôležité, aby EÚ spolu s ukrajinskými orgánmi naďalej venovala pozornosť humanitárnej kríze na Ukrajine, ktorú vyvolal útok Ruska. EÚ by mala poskytnúť ďalšie prostriedky, aby bolo možné zvládnuť zúfalú humanitárnu situáciu, najmä v prípade vnútorne presídlených ľudí na Ukrajine.

Reštriktívne opatrenia

Rusko svojou vojenskou intervenciou a okupáciou ukrajinského územia porušuje medzinárodné právo aj vlastné záväzky vyplývajúce z charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE a Budapeštianskeho memoranda.

Pokiaľ nebude naplno dodržiavať a plniť svoje záväzky z Minska a nezmení svoje konanie na Ukrajine, EÚ nebude meniť svoje reštriktívne opatrenia, ktoré voči nemu zaviedla. Záväzky z Minska zahŕňajú najmä úplné a bezpodmienečné stiahnutie všetkých ruských vojsk, nezákonných ozbrojených skupín, vojenských zariadení, bojovníkov a žoldnierov z Ukrajiny, nepretržité monitorovanie a kontrolovanie ukrajinsko-ruskej hranice osobitnou monitorovacou misiou OBSE a výmenu väzňov vrátane Nadeždy Savčenkovej. EÚ by mala byť pripravená posilniť podľa zásady „viac za viac“ svoje reštriktívne opatrenia a rozšíriť ich rozsah v prípade akéhokoľvek ďalšieho vyostrenia situácie a destabilizácie Ukrajiny, k akej došlo v prípade nezákonného a nelegitímneho hlasovania 2. novembra v niektorých častiach Donbasu.

Európska únia by mala pracovať na komunikačnej stratégii s cieľom bojovať proti propagandistickej kampani Ruska, ktorá je namierená proti Európe, Ukrajine a samotnému Rusku.

Vzhľadom na medzinárodné vyšetrovanie, ktoré vedie Holandsko vo veci lietadla Malajských liniek MH17, ktoré bolo zostrelené vo štvrtok 17. júla, by EÚ mala naďalej trvať na tom, aby sa zapojili všetky strany tak, aby bol zaručený okamžitý, bezpečný a neobmedzený prístup k miestu havárie lietadla MH17.

Posilnenie bezpečnosti

Rada Európskej únie 16. júla zrušila zbrojné embargo voči Ukrajine. V súčasnosti členským štátom nič (ani právne obmedzenia) nebráni v poskytovaní zbraní Ukrajine, pričom základom by mohla byť dohoda na základe pôžičky a prenájmu („lend-lease“).

Naliehavo treba posilniť obranyschopnosť Ukrajiny, o čo žiadajú ukrajinské orgány. Súčasťou toho sú: ochrana vojakov a individuálne vybavenie, zbrane, protitankové raketové systémy, strelivo, dohľad, spravodajstvo, komunikácie, posilnenie námorníctva, aby bolo schopné brániť pobrežie Čierneho mora, a systémy leteckej obrany vrátane protilietadlových zariadení a zariadení bojového výcviku. EÚ by mala preskúmať spôsoby, ako pomôcť ukrajinskej vláde pri posilňovaní jej obranných schopností.

Ukrajina môže riadne fungovať len vtedy, ak bude existovať efektívne presadzovanie práva, spravodajstvo a obranný sektor. Je potrebná zásadná reorganizácia ukrajinských obranných štruktúr a ozbrojených síl. V tejto súvislosti je bohatým zdrojom skúseností transformácia ozbrojených síl členských štátov EÚ, ktoré boli kedysi členmi Varšavského paktu. EÚ by mohla ukrajinským orgánom pomáhať pri plnení tejto úlohy, najmä v rámci SBOP, ktorá už zabezpečuje vzdelávacie misie pre ozbrojené sily v iných častiach sveta.

Práca osobitnej monitorovacej misie OBSE má zásadný význam pre zmierňovanie napätia a pomoc pri posilňovaní mieru, stability a bezpečnosti. Treba však posilniť jej pôsobenie v teréne, aby sa zabezpečila účinná kontrola na ukrajinsko-ruskej hranici a zároveň sa dodržiavala objektivita jej opatrení.

Plánované vyslanie poradnej misie EÚ v rámci SBOP na Ukrajinu je prvým krokom zameraným na poskytovanie podpory pri reforme civilného sektora vrátane polície a právneho štátu. V prípade, že o to ukrajinské orgány požiadajú, by EÚ mala zriadiť monitorovaciu misiu EÚ s cieľom zabezpečiť efektívnu kontrolu a mechanizmus monitorovania ukrajinsko-ruskej hranice.

EÚ by mala aktualizovať svoju bezpečnostnú stratégiu, aby reagovala na novú geopolitickú situáciu, najmä vzhľadom na novú hrozbu v podobe hybridnej vojny, a posilniť spoluprácu s východnými partnermi v oblasti SBOP.

Na poslednom samite NATO spojenci znovu potvrdili podporu NATO v prospech suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny. EÚ by mala vo výrazne väčšej miere koordinovať svoje bezpečnostné reakcie s reakciami NATO, ktoré sú naďalej smerodajným rámcom konania.

Posilnenie energetickej bezpečnosti

Jedinou schopnou odpoveďou EÚ na hrozby Ruska je jednotný postup a jednotné vystupovanie členských štátov. K tomu patrí skutočná spoločná vonkajšia energetická politika, ako aj vytvorenie európskej energetickej únie. Dohoda medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou z 30. októbra 2014 pod vedením európskeho komisára pre energetiku Günthera Oettingera (PPE) o zimnom balíku predstavuje zásadný a zaväzujúci krok, ktorý by mal zaistiť zásobovanie plynom z Ruska do marca 2015. Avšak verejné vyhlásenia ruského ministra pre energetiku Alexandra Novaka o tom, že dohoda nie je záväzná, nie sú akceptovateľné.

Radikálne posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ, a to znížením jej závislosti od Ruska a zvýšením jej odolnosti voči vonkajšiemu tlaku, je mimoriadne dôležité. Zahŕňa to posilnenie domácich zdrojov energie, energickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov, ako aj diverzifikáciu dovozu prostredníctvom partnerstiev, okrem iného s USA, Nórskom a Stredozemím. Rozvoj infraštruktúry a prepojení medzi členskými štátmi a našimi susedmi je prioritný projekt spoločného záujmu. Navyše má technológia spätného toku plynu kľúčový význam pre vytvorenie skutočného nezávislého trhu EÚ s energiou.

V dôsledku nátlaku, ktorý Rusko vyvíja na Ukrajinu, sa ukrajinský trh s plynom nachádza v zúfalom stave. EÚ by mala Ukrajine poskytovať finančnú pomoc na reorganizáciu a modernizáciu jej siete plynovodov. Ukrajinskú vládu treba podporovať v tom, aby vykonala reformu energetického odvetvia s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a aby prestala poskytovať nehospodárne dotácie.

Projekty plynovodov v našom susedstve treba podrobiť kritickej revízii, pri ktorej sa v plnej miere zohľadní súčasná politická situácia. Projekt plynovodu South Stream nie je z politického hľadiska udržateľný a treba ho zastaviť. Namiesto neho by sa mali uprednostniť projekty, ktoré vedú k diverzifikácii dodávok energie. To zahŕňa obnovu plynovodu Nabucco a ďalších projektov, ktoré prepájajú južný Kaukaz, Blízky Východ, Stredozemie a krajiny Strednej Ázie s EÚ nezávisle od geopolitiky Ruska v oblasti plynu.

Napokon, musíme sa snažiť o úplné posilnenie vnútorného spoločného trhu s energiou vrátane 3. energetického balíka. Je potrebné čo najskôr uzavrieť nedoriešený súdny prípad vo veci Gazpromu a bez výnimky vymáhať rozhodnutie súdu.

Záver

Rusko pristúpilo k charte OSN, Helsinskému záverečnému aktu, Budapeštianskemu memorandu a je stranou zakladajúceho Aktu Rusko – NATO, ako aj členom Rady Európy. Je to krajina s pevne zakotvenými medzinárodnými právnymi záväzkami a povinnosťami. Použitie vojenskej sily v Európe na obranu takzvaných historických a bezpečnostných dôvodov alebo v záujme ochrany určitej menšiny žijúcej v zahraničí nemožno nijako odôvodniť. V 21. storočí nemožno takúto politiku akceptovať.

Ukrajina čelí nevyhlásenej hybridnej vojne, ktorú vedie Rusko. Ide o konflikt s viacerými rozmermi, v ktorom sa spájajú prvky kybernetickej vojny, využívanie legálnych a nelegálnych jednotiek, propaganda, ekonomický nátlak, vydieranie v oblasti energetiky, politická destabilizácia a diplomacia. Protiprávna anexia Krymského polostrova bola prvým prípadom násilnej zmeny hraníc a začlenenia časti určitej krajiny inou krajinou v Európe od skončenia 2. svetovej vojny.

Európa, ktorá sa poučila z temnej minulosti svetových vojen, stojí dnes na základoch, ktoré predstavuje zásada dodržiavania medzinárodného práva. Čelí konfliktu, ktorý oživil tragické spomienky na dávne časy, keď demokraciu a slobodu nebolo možné považovať za samozrejmé. Práve preto by reakcia EÚ založená na ústupkoch bola pre Rusko podnetom na rozšírenie jeho taktík kybernetickej vojny aj na ďalšie susedné krajiny. V tejto súvislosti treba zabrániť tomu, aby sa v Podnestersku opäť odohral krymský scenár.

Bez toho, aby sa v našom okolí zabezpečila stabilita, nebude v EÚ možný rast. Súčasťou nášho hlavného plánu musia byť stratégie, ktoré namiesto ohnivých vášní nastolia priateľskú atmosféru. Za takýchto nepriaznivých okolností je viac ako kedykoľvek predtým dôležitá potreba solidarity medzi členskými štátmi a mala by sa odzrkadliť aj v ochote poskytovať praktickú podporu aj tým členským štátom na spoločných hraniciach, ktoré by mohli byť vystavené rovnakej hrozbe.

Nová PK/VP Federica Mogherini by spolu s komisárom Hahnom mali v rámci svojich právomocí podniknúť všetky možné kroky a iniciatívy, aby tak umožnili politické riešenie ukrajinskej krízy, ktoré budú rešpektovať všetky zapojené strany a ktorými sa zabráni scenáru nevyriešeného konfliktu na východe Ukrajiny a na Kryme.

Podporovaním Ukrajiny EÚ zabezpečí podporu a bezpečnosť aj sama sebe. Vierohodnosť diplomatického snaženia EÚ sa musí spojiť s odhodlaním zmierniť vyostrenie konfliktu a zároveň rázne trvať na našich hodnotách tým, že Ukrajine pomôžeme zachovať si nezávislosť, suverenitu, jednotu a územnú celistvosť.