Pozičný dokument skupiny EPP o prístupe k integrovanej priemyselnej politike

Európa prijíma zásadné rozhodnutia o svojej hospodárskej budúcnosti v nadchádzajúcich rokoch. Komisia stanovila jasné ambície pre ekologický a digitálny prechod, ako aj pre obnovenú priemyselnú politiku. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné, aby sa navzájom ovplyvňovali; potrebujeme rovnováhu medzi rôznymi prioritami a musíme v tomto smere zosúladiť verejné výdavky a stimuly. Hoci všetky zložky tohto prístupu sú v návrhoch Komisie prítomné, neexistuje žiadna zastrešujúca 10-ročná stratégia, ktorá by nás priviedla k našim cieľom do roku 2030 a ďalej. Je to však nevyhnutné pre európske malé a stredné podniky (MSP) a veľké podniky, aby si zachovali plánovanie a istotu investícií.

Zelená dohoda je predpokladaným programom rastu, ale ako sme následne videli, potrebujeme digitálne a priemyselné ciele na rovnakej úrovni, pretože všetky sú od seba závislé. Prístup, ktorý by všetky tieto ciele spojil do konkrétnych stratégií pre priemyselné ekosystémy, by bol správnym integrovaným prístupom, a to by skupina PPE rada videla. Malo by byť jasné, že to nemá byť plán hospodárstva. To, čo potrebujeme, je ponúknuť všetkým priemyselným odvetviam konzistentnú verejnú politiku v rámci rôznych politických nástrojov, ktorá ich podporí v týchto zložitých prechodoch.

Tieto stratégie musíme zaviesť čo najskôr. Ak by sme mali stratégie teraz, mohli by sme upraviť výdavkové a legislatívne priority na rok 2022. Na monumentálnu transformáciu by nám tak zostalo približne 8,5 roka. To je extrémne krátky časový rámec, ktorý sa dá dosiahnuť len spoločným a odhodlaným úsilím tvorcov politík aj podnikov. Jasne povedané: bez ucelenej a integrovanej stratégie, ktorá usmerňuje všetky naše nástroje, politiky a výdavky, je nepravdepodobné, že Európa dosiahne svoje priemyselné, digitálne a ekologické ciele v roku 2030. Dôvodom je najmä skutočnosť, že krátky časový rámec a úlohy, ktoré sú pred nami, môžu byť výzvou najmä pre malé a stredné podniky, ktoré sú základom európskeho hospodárstva.

V tomto dokumente skupina PPE uvádza všeobecné línie svojich názorov na to, ako by sa mala dokončiť stratégia Komisie.

Ekosystém v jadre

Skupina PPE podporuje ekosystémový prístup priemyselnej stratégie. Digitálne a klimatické ciele budú mať na každý ekosystém iný vplyv a postavenie Európy na svetovom trhu sa tiež líši v jednotlivých ekosystémoch. Na zachovanie konkurencieschopnosti a dosiahnutie strategickej autonómie potrebuje každý ekosystém vlastný prístup.

Podľa Výročnej správy o jednotnom trhu 2021 (ASMR) "priemyselné ekosystémy zahŕňajú všetkých aktérov, ktorí sa podieľajú na dosiahnutí určitého sociálno-ekonomického cieľa: od najmenších začínajúcich podnikov až po najväčšie spoločnosti spolupracujúce na uspokojení novej potreby trhu, výskumné činnosti podporujúce priemyselné inovácie, regulačné orgány riadiace hospodársku činnosť prostredníctvom priaznivých politík až po poskytovateľov služieb a dodávateľov." Táto komplexná definícia ekosystému jasne poukazuje na význam plne integrovaného prístupu. Potrebujeme stratégiu, v rámci ktorej budú účinné opatrenia vo všetkých týchto prvkoch ekosystémov spoločne pôsobiť na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu ekosystémov. Tieto opatrenia musia byť prispôsobené jednotlivým zainteresovaným stranám, napr. malým a stredným podnikom, a zároveň musia mať univerzálny charakter, ktorý sa uplatňuje horizontálne v rámci ekosystémov.

Dôležitou otázkou, ktorú aktualizácia stratégie vyvoláva, je, či 14 ekosystémov vybraných v roku 2020 je stále relevantných. Vzhľadom na dôležitý vývoj Komisia doplnila do svojej stratégie hľadisko závislostí ako hnacie kritérium, ale nedokázala presvedčivo načrtnúť, prečo by tento vývoj nemal ovplyvniť výber 14 ekosystémov.

Zosúladenie nástrojov

Únia má k dispozícii celý arzenál nástrojov na dosiahnutie svojich cieľov. Priemyselná stratégia sa spolieha na priemyselné aliancie ako hlavný nástroj. Je to príklad nástroja na stanovenie programu, ktorý by mal byť jadrom strategického prístupu. Agendy pre konkurencieschopnosť však môžu byť úspešné len vtedy, ak vedú k integrovanému prístupu ďalších nástrojov.

• Nástroje určujúce agendu: Priemyselné aliancie, plány priemyselných technológií, európske partnerstvá, strategický plán HEU, odvetvové partnerstvá v oblasti klímy, TEN, Pakt pre zručnosti.

• Nástroje financovania: IPCEI, Horizon Europe, európske partnerstvá (najmä spoločné podniky), digitálne inovačné centrá, InvestEU, CEF, stratégie inteligentnej špecializácie, národné plány obnovy, inovačný fond, fond Just transition, štrukturálne a regionálne fondy EÚ, program Digitálna Európa, program Jednotný trh, Erasmus+.

• Regulačné nástroje: Lepšia právna úprava, pravidlá štátnej pomoci a hospodárskej súťaže, klimatické právo, taxonómia, REDII, EED, ETS, nariadenie o umelých inteligenciách, zákon o údajoch, DGA, DMA, DSA, normalizácia, zahraničné dotácie narúšajúce vnútorný trh.

• Medzinárodné nástroje: CBAM, obchodné dohody vrátane dohôd o voľnom obchode a dohôd o partnerstve a spolupráci, pravidlá WTO, štandardizácia, analýza závislosti, globálne záväzky v oblasti klímy (globálny ETS?), partnerstvá so susednými krajinami, Zmluva o energetickej charte.

Plne integrovaná stratégia

Ako sa uvádza v ASMR, ekosystémový prístup "zahŕňa systémový význam všetkých horizontálnych a vertikálnych väzieb medzi hospodárskymi subjektmi". Musíme však plne začleniť aj horizontálne a vertikálne väzby medzi všetkými relevantnými nástrojmi podpory týchto ekosystémov.

Súčasnej priemyselnej stratégii táto politická integrácia a konkrétne opatrenia chýbajú. To vytvára riziko, že účinnosť opatrení bude oslabená. Opatrenia prostredníctvom jedného nástroja musia byť zvyčajne podporené opatreniami v iných nástrojoch. Táto podpora môže chýbať, ak nemáme integrovaný prístup.

Ekosystémové fiche v ASMR ponúkajú veľmi dobrý východiskový bod, ale je potrebné ich doplniť pre všetky ekosystémy. Máme len šesť analýz závislostí, máme len dve pilotné Cestovné mapy priemyselných technológií, často chýbajú podrobnosti o tom, ako taxonómia ovplyvní konkrétny ekosystém, a vo fichách sa často objavuje slovo "by". Okrem toho sa zdá, že v dôsledku efektu prelievania taxonómie sa smernica o podávaní správ o trvalej udržateľnosti podnikov (CSRD) teraz vzťahuje aj na MSP, čo môže predstavovať značnú administratívnu záťaž. Na dosiahnutie prechodu musíme poznať potreby ekosystému a vytvoriť stratégiu, ako ich zabezpečiť. To si na jednej strane vyžaduje ambiciózne technologické plány pre všetky ekosystémy s cieľom usmerniť výskum a vývoj potrebný pre nové technológie. Na druhej strane potrebujeme dôkladné monitorovanie potrieb infraštruktúry a zručností ekosystémov.

Na príklade kvantovej technológie sa nám podarilo v programe Horizont Európa vyčleniť 1 miliardu EURna kvantovú technológiu. Okrem toho významné finančné prostriedky pochádzajú z programu Digitálna Európa a relevantných je niekoľko spoločných podnikov; napríklad spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie. Spolu s nedávno vytvoreným konzorciom kvantového priemyslu (QuIC) teraz musíme zabezpečiť vytvorenie spoločnej riadiacej štruktúry vrátane príslušných útvarov Komisie a zainteresovaných strán, ktorá bude riadiť investície s jasnými cieľmi do roku 2030. To nám umožní nielen dosiahnuť tak dôležitý technologický pokrok v tejto oblasti, ale aj vytvoriť rozhodujúcu inovačnú infraštruktúru pre mnohé ďalšie odvetvia.

Okrem toho, ako zdôrazňuje ASMR, ekosystémy "sa vyvíjajú na rovnakom pozadí: integrovaného jednotného trhu". Ak si pre tento jednotný trh a jeho účastníkov stanovíme všeobecné ambície, ako napríklad taxonómiu pre udržateľné investície alebo revíziu pravidiel štátnej pomoci, bez integrovanej stratégie pre ekosystémy, môžu byť tieto veľké ambície kontraproduktívne, pretože by mohli uzavrieť dôležité dvere pre konkrétne ekosystémy. Ďalším prvkom, ktorý treba zvážiť, je vplyv rozhodnutí v jednom ekosystéme na iné ekosystémy (napr. vysoká závislosť od vodíka v jednom sektore dopravy ovplyvní dostupnosť vodíka v iných sektoroch). Nakoniec by sa mali zahrnúť jasné plány na minimalizáciu byrokracie a administratívnej záťaže. S tým súvisí aj revízia rámca štátnej pomoci. Revízia je príliš pomalá a roztrieštená. Návrhy na revíziu pravidiel IPCEI sa zdajú byť stále príliš konzervatívne. Verejné a súkromné investície budú brzdené, ak Európa nezabezpečí jasnosť pravidiel štátnej pomoci, najmä pre MSP. Vzhľadom na zložitosť a naliehavosť súčasnej situácie musíme zanechať dogmatické postoje k štátnej pomoci a zvážiť celú škálu možností, od dočasného pozastavenia pravidiel štátnej pomoci v konkrétnych odvetviach až po úplnú legislatívnu revíziu pravidiel štátnej pomoci v iných odvetviach.

Čo chceme urobiť

Ako posledný krok potrebujeme jasné operacionalizovanie všetkých riešení. Dokončenie analýzy by nás nasmerovalo na správnu cestu, ale kľúčové budú detaily implementácie. Na prechod od stratégie Komisie k prístupu EPP je potrebných niekoľko krokov:

• Komisia by mala čo najskôr dokončiť analýzy pre všetky ekosystémy.

• Komisia musí prehodnotiť výber 14 ekosystémov.

• Komisia musí každoročne monitorovať potreby infraštruktúry.

• Ekosystémy musia predložiť jasný technologický plán.

• Rozpočtové orgány musia preukázať flexibilitu v ročnom rozpočtovom postupe a v preskúmaniach programov Únie v polovici obdobia, aby sa zabezpečilo, že priority financovania Únie môžu reagovať na výsledky plánov a potreby infraštruktúry.

• Zákonodarcovia musia kriticky posúdiť právne predpisy a uplatniť všetky potrebné nástroje lepšej právnej úpravy, najmä test MSP, najmä v prípade balíka "Fit for 55" a digitálnych súborov (DGA, DSA, DMA), aby sa zabezpečil ich súlad s výsledkami analýzy.

• Komisia spolu s členskými štátmi musí predložiť plán na dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže, ktorá má vplyv na európske podniky, a najmä na MSP, aspoň o 30 %, aby sa znížil tlak na náklady a podporila konkurencieschopnosť.

• Rámec štátnej pomoci sa musí mimoriadne naliehavo preskúmať, aby bol vhodný pre globálnu hospodársku súťaž.

• Komisia musí pokračovať v hodnotení strategických závislostí a predložiť akčný plán, ako posilniť globálne vzájomné závislosti európskych ekosystémov.

• Komisia musí vypracovať strategický balík opatrení na posilnenie jednotného trhu, riešenie zahraničných dotácií a prevzatí podnikov a prispôsobenie pravidiel verejného obstarávania budúcnosti, aby to, čo vyrábame a vyvíjame v EÚ, bolo chránené aj EÚ.

Príklad: Čistá letecká doprava

Letecký sektor sa v súčasnosti nachádza v dokonalej búrke: hospodárska činnosť sa zrútila v dôsledku COVID-19, ciele udržateľnosti pre tento sektor sú obrovské a dôsledky digitalizácie globálnej dopravy budú výzvou pre existujúce obchodné modely. To z neho robí ideálny prípad na ilustráciu potreby integrovaného prístupu.

V rámci priemyselnej stratégie je toto odvetvie zahrnuté do ekosystému letectva a obrany. Odvetvie je však úzko prepojené aj s ďalšími ekosystémami, napríklad s "ekosystémom energetiky - obnoviteľné zdroje energie" a "ekosystémom mobility - doprava a automobilový priemysel". Súčasné investície do uhlíkovo neutrálnych technológií s najväčšou pravdepodobnosťou nepovedú k zníženiu emisií potrebnému v roku 2030 a sú viazané na rozhodnutia v iných ekosystémoch. Ak chceme na dosiahnutie týchto cieľov používať syntetické palivá zavedené do roku 2030, bude to znamenať tlak na dostupnosť energie a surovín pre výrobu elektrických lietadiel a iné odvetvia. Ak vynaložíme energiu na výrobu vodíka s nulovými emisiami s cieľom dekarbonizovať energeticky náročné odvetvia, bude to znamenať tlak na dostupnosť energie pre letecký priemysel. Spoločný podnik pre čisté letectvo zriadený v rámci programu Horizont Európa prinesie do roku 2030 čistejšie technológie, ktoré však bude potrebné zosúladiť s investíciami navrhovanými alianciou. Spoločný podnik a aliancia budú medzitým musieť získať finančné prostriedky z rovnakej pokladnice v súkromnom sektore, ktorý je v súčasnosti ťažko zasiahnutý bezprecedentnou krízou v tomto odvetví. Pritom navrhované financovanie Únie v rámci programu Horizont Európa pre toto partnerstvo nedosiahlo úroveň potrebnú v tejto oblasti. Preto je potrebné určiť doplnkové zdroje financovania a prepojiť ich s partnerstvom, aby sa optimalizovalo využitie širšieho finančného balíka VFR na kľúčové ciele "zelenej dohody", ktoré sa v rámci partnerstva sledujú, a aby sa stimulovali potrebné súkromné investície. Sú potrebné ďalšie cielené IPCEI? Zároveň sa v stratégii zatiaľ neuvádzajú plány na prípadné začlenenie leteckej dopravy do ETS a existujú obavy, že taxonómia EÚ nie je navrhnutá tak, aby umožnila financovanie všetkých možností dekarbonizácie leteckej dopravy. To vytvára tlak na súkromné investície do výskumu a vývoja v čase, keď ich najviac potrebujeme. Okrem toho, podobne ako mnohé iné ekosystémy v stratégii, aj letectvo musí byť začlenené do medzinárodných obchodných aktivít Únie, do systémov financovania a štátnej pomoci, ako aj do vzdelávacích iniciatív na zlepšenie zručností. Aktualizácia stratégie znamenala pre toto odvetvie dôležitý začiatok, ale tento krátky prehľad naznačuje, v ktorých oblastiach je ešte potrebné vykonať značnú prácu, aby sme dosiahli skutočne integrovaný prístup.