Európsky pakt solidarity proti pandémii koronavírusu

Všetci sme na jednej lodi, všetci sme krehkí a dezorientovaní ,

ale zároveň dôležití a potrební,

všetci sme povolaní veslovať spolu

(Pápež František, 27. 3. 2020)

Európa je v obrovskom ohrození a Európania trpia. Všetci pociťujú neistotu, ktorú koronavírus vyvolal, nebezpečenstvo pre ohrozených alebo smútok za stratenými životmi. Európa sa môže z tejto krízy dostať len vtedy, ak bude európska rodina solidárna a zodpovedná. My Európania sme spoločne prešli ťažkými časmi. Zvládneme aj toto.

V reakcii na mimoriadnu a vážnu situáciu spôsobenú vírusom COVID-19 skupina PPE v Európskom parlamente navrhuje PAKT SOLIDARITY pozostávajúci z okamžitých opatrení na zdolanie vírusu, pomoc postihnutým, ochranu našich rodín, pracovníkov a najzraniteľnejších osôb, podporu našich podnikov a zabezpečenie dlhodobého plánu na posilnenie reakcie Európy na takéto krízy v budúcnosti.

Tento pakt sa začína tým, že myslíme jeden na druhého. Vzájomnou dôverou. Vzájomnou starostlivosťou. Solidarita je súčasťou našej DNA ako Európanov.

Skupina PPE chce v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí sú v prvej línii boja proti vírusu: lekárom a zdravotným sestrám, opatrovateľom a upratovačkám, výrobcom potravín a majiteľom obchodov, pracovníkom v doprave a poštových službách, príslušníkom polície a ozbrojených síl a ich rodinám. Všetci však musíme zohrávať určitú úlohu. Tým, že sa budeme starať jeden o druhého. Tým, že zostaneme doma alebo si udržíme odstup, aby sme ochránili zraniteľné osoby. Túto krízu nemôžeme prekonať, ak budeme konať sami. Ani tým, že postavíme národné kompetencie proti európskym kompetenciám. Môžeme ju prekonať len vtedy, ak budeme spolupracovať. Všetci sme teraz vyzvaní, aby sme veslovali spoločne.

Náš Pakt solidarity sa opiera o päť konkrétnych akčných pilierov. Navrhujeme:

1. Zamerať sa na jednotnú reakciu na zdravotnú výzvu TERAZ

Systémy zdravotnej starostlivosti a nemocnice sú vyťažené na hranici svojich možností. EÚ by mala byť pripravená organizovať solidaritu medzi členskými štátmi všade tam, kde je to možné. Chceme:

1. zriadiť koordinačnú jednotku EÚ pre zdravotnícku reakciu, ktorá by fungovala ako informačné a koordinačné centrum - vrátane spoločného obstarávania liekov, vybavenia a ochranných pomôcok -, ako aj tím pre núdzovú reakciu, ktorý by bol schopný dodať životne dôležité zásoby, zdravotnícke vybavenie, ako aj zdravotnícky personál do členských štátov, ktoré zažívajú náhly nárast infekcií;
2. Táto koordinačná jednotka by mala fungovať aj ako kontaktné miesto s databázou voľných lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti v reálnom čase a v prípade potreby koordinovať cezhraničný prevoz kriticky chorých pacientov do nemocníc v iných členských štátoch, ktoré ešte majú liečebné kapacity. V prípade potreby by vojenské sily mali poskytovať logistickú podporu a pomáhať regionálnym orgánom a záchranným službám pri zriaďovaní poľných nemocníc a podľa potreby poskytovať kapacity na leteckú prepravu (prípadne s využitím Európskeho veliteľstva pre leteckú dopravu a existujúcich štruktúr NATO). Vítame usmernenia, ktoré v tejto súvislosti uverejnila Európska komisia, ako aj poskytnutú finančnú podporu a naliehavo žiadame všetky členské štáty, aby sa na nej podieľali v čo najväčšej miere;
3. odmietnuť všetky vnútroštátne zákazy vývozu liekov a zdravotníckeho vybavenia do iných členských štátov EÚ; Európska komisia by mala preskúmať všetky spôsoby, ako zabrániť tomu, aby vnútroštátne opatrenia zmenili správne fungovanie jednotného trhu, a koordinovať opätovné využitie výrobných kapacít na výrobu týchto výrobkov, najmä dezinfekčného gélu, ventilátorov a ochranných pomôcok, ako aj združovať a koordinovať digitálne výrobné kapacity, ako je 3D tlač, ktoré môžu prispieť k výrobe potrebného vybavenia. EÚ a vnútroštátne orgány musia na obmedzené obdobie uvoľniť patenty a práva duševného vlastníctva týkajúce sa dizajnov lekárskych ventilátorov a liekov, ktorých dodávky sú nedostatočné. Dôrazne podporujeme predĺženie prechodného obdobia nariadenia o zdravotníckych pomôckach, aby sa všetko úsilie sústredilo na výrobu materiálu;
4. zintenzívniť lekársky výskum EÚ, aby sa umožnili rýchle výsledky výskumu vakcíny, ako aj liečby proti koronavírusu. Európska agentúra pre lieky by mala urýchliť postupy testovania a schvaľovania liekov alebo vakcín súvisiacich s COVID-19, zatiaľ čo koordinačná jednotka by mala koordinovať dostupnosť miest na výrobu vakcín s cieľom zabezpečiť, aby sa po ich sprístupnení mohli v krátkom čase vyrobiť stovky miliónov vakcín a sprístupniť ich za primeranú cenu, pričom by sa mali zohľadniť verejné investície do tohto výskumu;
5. zabezpečiť, aby členské štáty venovali dostatočnú pozornosť dôsledkom krízy na duševné zdravie, a zorganizovať celoeurópsku kampaň o duševnom zdraví, ktorá by občanom poradila, ako si v týchto nových podmienkach chrániť duševnú pohodu, a informovala ich, kde môžu v prípade potreby vyhľadať radu;
6. zaručili bezpečnosť a ochranu najzraniteľnejších osôb, najmä osôb so zdravotným postihnutím, detí, starších osôb a osôb ohrozených domácim násilím, a to aj poskytnutím alternatívnych prístreškov počas obdobia uzamknutia;
7. vyzvať členské štáty, aby pri vypracúvaní stratégií boja proti COVID-19 venovali osobitnú pozornosť znevýhodneným komunitám, národnostným menšinám, a najmä Rómom;
8. vyzýva na aktiváciu Európskeho zboru solidarity na podporu našich spoločností hneď po zrušení obmedzení pohybu a na rozšírenie mandátu dobrovoľníkov pomoci EÚ, aby mohli pôsobiť na území EÚ;
9. nasadiť akciu podporovanú EÚ na testovanie a poskytovanie zdravotníckej pomoci migrantom a utečencom nachádzajúcim sa na vonkajších hraniciach EÚ, najmä v Grécku;
10. EÚ musí prejaviťsolidaritu s našimi partnermi na celom svete, najmä s krajinami západného Balkánu a východného susedstva, ako aj s africkým kontinentom a Latinskou Amerikou, a podporiť ich v ich úsilí v boji proti tomuto vírusu. EÚ musí poskytovať podporu našim partnerom vrátane diplomatickej podpory, ako je to v prípade Taiwanu, ktorý úspešne zmiernil následky vírusu. Domnievame sa preto, že všetky dotknuté strany vrátane Taiwanu by sa mali zapojiť do zasadnutí, mechanizmov a činností WHO, najmä počas celosvetovej krízy v oblasti verejného zdravia.

2. ZNÍŽIŤ krivku TERAZ... koordinovaným spôsobom

Pri absencii účinných liekov alebo vakcíny bezprostredný boj proti šíreniu vírusu stavia na obmedzení sociálnych kontaktov. V tejto súvislosti chceme:

1. Naeurópskej úrovni koordinovať pozastavenie letov, vydávanie cestovných odporúčaní a uzavretie vnútorných a vonkajších hraníc. Kontroly na vnútorných hraniciach, hoci sú potrebné len ako núdzové opatrenie, musia zostať prísne časovo obmedzené, primerané a musia sa používať len počas obdobia, ktoré zodpovedné zdravotnícke orgány považujú za nevyhnutné. Schengenský priestor musíme vždy zachovať;
2. vytvoriť bezpečné cestovné trasy pre občanov EÚ alebo obyvateľov, ktorí sa vracajú zo zahraničia späť do EÚ, vrátane harmonizovaného prístupu k testovaniu a karanténe pri vstupe. Spoločnú repatriáciu občanov EÚ by mal koordinovať mechanizmus civilnej ochrany EÚ a mala by sa posilniť ESVČ;
3. Zabezpečiť prioritné trasy na všetkých vnútorných hraniciach EÚ s cieľom zabezpečiť voľný tok pomoci, ako sú zdravotnícki pracovníci, sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a zdravotnícke potreby, tam, kde sú potrebné, ako aj tok základných položiek, ako sú potraviny, poľnohospodárske vstupy a iný tovar na jednotnom trhu, a udržať otvorené dodávateľské reťazce. Prerušenie obchodu a toku tovaru musí byť minimálne;
4. v okolí najviac postihnutých oblastí sa musia koordinovane zaviesť a zrušiť obmedzenia pohybu, aby sa zabránilo negatívnym cezhraničným účinkom. Chceme, aby Európska komisia začala pracovať na účinnej stratégii odchodu , ktorú bude možné realizovať, keď budeme mať istotu, že sa krivka vyrovnala, aby nedošlo k preťaženiu nášho systému zdravotnej starostlivosti. Táto stratégia odchodu by mohla zahŕňať rozsiahle testovanie, osobné ochranné prostriedky pre všetkých zdravotníckych a hygienických pracovníkov a sociálny odstup v príslušných oblastiach, ako aj možné využitie aplikácií. Vyzývame tiež Európsku komisiu, aby vypracovala spoločný protokol EÚ o testovaní, ktorý by sa mal vykonávať spoločne, koordinovane a postupne vrátane testovania na letiskách;
5. Európska komisia by mala zlepšiť svoju komunikáciu so širokou verejnosťou a aspoň raz týždenne poskytovať pravidelné aktuálne informácie o spoločnej európskej reakcii na výskyt COVID-19. Táto pravidelná aktualizácia by sa mala európskym občanom predkladať ľahko dostupným a viditeľným spôsobom prostredníctvom kanálov, ako sú verejnoprávne vysielanie, a to najlepšie v rovnakom čase;
6. venovať osobitnú pozornosť pohraničným regiónom s cieľom umožniť cezhraničným pracovníkom naďalej prekračovať hranice, napríklad prostredníctvom osobitného osvedčenia alebo diaľničnej známky pre prioritných odborníkov, ako sú zdravotnícki pracovníci, ale aj pre iné sektory a profesie, a v konečnom dôsledku pracovať na harmonizovanom systéme. Povzbudiť členské štáty, aby koordinovali sociálne a daňové právne predpisy s cieľom zabrániť zmene systémov sociálneho zabezpečenia a daňových systémov pre cezhraničných pracovníkov v dôsledku núdzových opatrení, ako je práca z domu, a aby koordinovali svoje politiky podpory príjmu s cieľom zabezpečiť, aby boli zahrnutí všetci cezhraniční pracovníci a MSP a samostatne zárobkovo činné osoby pôsobiace cez hranice;
7. podporiť plány na vytvorenie výskumnej dátovej platformy EÚ, ako aj dátového centra EÚ pre koordináciu v núdzových situáciách, ktoré bude schopné pomôcť EÚ pri zhromažďovaní údajov a pri klinickom využívaní, identifikovať vzorce správania, toky ľudí a životne dôležitých produktov a vykonávať prediktívnu analýzu. Zásadný význam má vypracovanie spoločných noriem EÚ pre zber a analýzu údajov s cieľom dosiahnuť spoločný dátový fond;
8. Naliehavo žiadame o využívanie umelej inteligencie, dátovej analýzy a ďalších superpočítačových nástrojov na analýzu údajov potrebných na boj proti šíreniu vírusu. Výskum a vývoj v týchto oblastiach má zásadný význam pre zlepšenie existujúcich technológií;
9. Vhodným spôsobom využiť všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) na riešenie núdzovej situácie na obmedzené obdobie. Zdravotnícke štátne orgány by mali mať prístup k anonymizovaným údajom o pohybe v celej EÚ, aby sa pandémia udržala na uzde, a využívať umelú inteligenciu na analýzu údajov potrebných na boj proti šíreniu vírusu. Podporujeme vývoj mapovacej platformy, ktorá by sa financovala prostredníctvom programu Horizont, a využívanie existujúcich technológií, ako je GALILEO, pre budúce krízy;
10. vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že aj počas výnimočného obdobia krízy COVID-19 musia byť všetky opatrenia prijaté na vnútroštátnej a/alebo európskej úrovni v súlade s princípmi právneho štátu, prísne primerané naliehavosti situácie, jasne spojené s prebiehajúcou zdravotnou krízou, časovo obmedzené a podliehajúce pravidelnej kontrole.

3. ZABEZPEČIŤ našu kritickú infraštruktúru TERAZ

Súčasné mimoriadne okolnosti zdôrazňujú význam kľúčových infraštruktúr a strategických odvetví. Preto chceme:

1. Vypracovať pohotovostný plán pre kritickú infraštruktúru, ktorý musí zahŕňať nerušené fungovanie digitálnych služieb, zdravotníckych a opatrovateľských zariadení, energetiky a dodávok potravín v rámci celého jednotného trhu;
2. Vzhľadom na zásadný význam agropotravinárskeho odvetvia EÚ zdôrazňujeme význam spoločnej poľnohospodárskej politiky a chceme prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a odvetvia rybného hospodárstva a zabrániť masívnemu ukončeniu výroby počas krízy, ako je podpora likvidity prostredníctvom včasného (pred)vyplácania priamych platieb a platieb z druhého piliera, flexibilita pri riadení schém pomoci a predkladaní žiadostí, monitorovanie trhu a krízové riadenie (súkromné skladovanie, propagačné opatrenia a výnimočné opatrenia, ktoré umožnia Európskej komisii navrhnúť dodatočné trhové opatrenia a časovo obmedzené výnimky z práva hospodárskej súťaže);
3. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a výrobu potravín, prijať opatrenia na zabezpečenie dostatočného počtu pracovníkov, vrátane sezónnych a cezhraničných pracovníkov, na zber plodín za správnych podmienok (zdravotné osvedčenie, individuálne požiadavky na ubytovanie a vstup atď.);
4. Pracovníci v sektore dopravy musia patriť medzi prioritné skupiny, ktoré treba chrániť, okrem iného tým, že budú mať prístup k dezinfekčnému gélu a bezpečným parkoviskám, kde bude k dispozícii jedlo a toalety a sprchy s primeranými hygienickými normami;
5. zaviesť mechanizmus krízového riadenia v sektore dopravy, najmä v súvislosti s prepravou a dodávkami ochranného materiálu a vzácnych komodít;
6. Spustiť európsky akčný plán zdravotníckej autonómie na výrobu a skladovanie dostatočného množstva kritických liekov a farmaceutických výrobkov, ako aj kľúčového zdravotníckeho vybavenia, ako sú masky alebo ventilátory, aby neboli vo veľkej miere závislé od vonkajších dodávateľov, a zároveň posilniť globálne dodávateľské reťazce vrátane spoločného obstarávania strategických materiálov. Európska komisia by mala predložiť návrh centralizovaného systému nákupu základného sanitárneho vybavenia, ktorý by umožnil krajinám pripraviť sa na výnimočné núdzové situácie;
7. Mimoriadne opatrenia by mali byť sprevádzané intenzívnejšou komunikáciou medzi vládami a parlamentmi. Novinári a politická opozícia musia mať neobmedzený prístup k informáciám a zdôvodneniam zavedených riešení a musia mať možnosť vykonávať kontrolu. Transparentnosť je kľúčová;
8. Zabezpečiť, aby digitálny sektor prijal potrebné opatrenia na zastavenie falošných správ, dezinformácií a nenávistných prejavov týkajúcich sa krízy spôsobenej koronavírusom prostredníctvom sociálnych médií, a chrániť nezávislé médiá ako skutočného garanta práva ľudí na informácie. EÚ musí tiež koordinovať opatrenia členských štátov proti propagande tretích krajín, internetovým podvodníkom a kybernetickým zločincom, ktorí zneužívajú strach ľudí alebo predávajú predražený či falšovaný zdravotnícky materiál;
9. zabezpečiť, aby študenti programu Erasmus+ mohli po skončení krízy pokračovať v štúdiu. Zabezpečiť, aby sa predĺžili všetky lehoty na výskumné a vzdelávacie projekty. Chceme pomôcť výskumným pracovníkom EÚ znížením administratívnej záťaže a zabezpečením kontinuity zamestnania a programov pre výskumných pracovníkov na automatické predĺženie o šesť mesiacov.

4. POMÔŽTE najviac postihnutým ľuďom, podnikom a regiónom TERAZ

Túto krízu nezavinil žiadny členský štát, ale jej obrovský hospodársky dosah pociťujú všetci. Máme morálnu povinnosť pomôcť a podporiť tých, ktorí sú v prvej línii. Ako prví sú postihnutí pracovníci, zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, rodinné podniky a malé a stredné podniky - chrbtica našich spoločností a európskeho hospodárstva. Prežitie MSP a jednotného trhu nie je v stávke o nič menej ako prežitie európskeho hospodárstva.

Okrem obáv o svoje zdravie sa ľudia obávajú aj o svoje pracovné miesta a naším cieľom je spolu s členskými štátmi zabrániť strate čo najväčšieho počtu pracovných miest. Osobitnú pozornosť treba venovať členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté, a tým, ktoré sa ešte stále spamätávajú z finančnej krízy.

Bezprecedentná povaha šoku COVID-19 si vyžaduje okamžité opatrenia, ako aj ambiciózny plán obnovy, ktorý posunie celkovú reakciu EÚ a ECB na pandémiu na viac ako 1 bilión eur a spoločné úsilie Európy a členských štátov na 3 bilióny eur, aktivuje všetky existujúce nástroje na zabezpečenie finančnej solidarity a vytvorí nové spoločne financované finančné nástroje a zdroje príjmov, ktoré majú dostatočný objem a dlhú splatnosť, aby boli plne účinné. Je v našom spoločnom záujme preukázať čo najväčšiu solidaritu a zodpovednosť. Všetkých 27 členských štátov a EÚ by sa malo postaviť na stranu regiónov, ktoré to najviac potrebujú.

Na zabezpečenie rýchleho zavedenia plánu obnovy do praxe navrhujeme:

1. Využiť všetky dostupné prostriedky a nevyužité peniaze v súčasnom rozpočte EÚ vrátane prebytku a nevyužitých rezerv a Fondu na prispôsobenie sa globalizácii na rýchle poskytnutie finančnej pomoci najviac postihnutým regiónom a podnikom a umožniť čo najväčšiu flexibilitu pri využívaní finančných prostriedkov, pričom treba naďalej dodržiavať zásadu riadneho finančného hospodárenia a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú. V tejto súvislosti vítame nedávny návrh Európskej komisie na vytvorenie nástroja núdzovej podpory;
2. predložiť a urýchlene dosiahnuť dohodu o novom návrhu budúceho viacročného rozpočtu EÚ (VFR), ktorý musí byť podstatne vyšší, aby sa stal skutočným nástrojom solidarity a súdržnosti, odrážal správne priority a zahŕňal dostatočné rezervy na nepredvídané udalosti vrátane budúcich pandémií, ako aj výrazné zvýšenie položiek súvisiacich s investíciami a výskumom a opatrenia na podporu oživenia po kríze vrátane "stratégie naštartovania MSP", "novej európskej stratégie cestovného ruchu" a podpory sektorov kultúry a vzdelávania. Ak nedôjde k dohode o ďalšom VFR, očakávame, že Európska komisia teraz navrhne pohotovostný plán na predĺženie trvania prebiehajúcich finančných programov po 31. decembri 2020, ktorý bude vychádzať zo súčasného VFR a bude zahŕňať zmenu zamerania súčasných programov s cieľom riešiť situáciu, ktorá vznikla v dôsledku pandémie koronavírusu;
3. vytvoriť Fond solidarity EÚ v súvislosti s koronavírusom vo výške najmenej 50 miliárd EUR, ktorý by pozostával z grantov vo výške do 20 miliárd EUR mimo stropov VFR a z pôžičiek vo výške do 30 miliárd EUR, ktoré by boli zaručené z rozpočtu EÚ (obidva fondy by sa poskytli v prvých dvoch rokoch budúceho VFR alebo v prípade, že by sa včas nedosiahla dohoda o VFR), rozvrhnuté na obdobie nepredvídaných udalostí), ktoré podporia finančné úsilie vynaložené sektormi zdravotnej starostlivosti všetkých členských štátov počas súčasnej krízy, ako aj investície do sektora zdravotnej starostlivosti v pokrízovom období s cieľom zvýšiť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti, ale so zameraním na tých, ktorí to najviac potrebujú;
4. podporovať vývoj nového nástroja alebo nové využitie existujúcich nástrojov v členských štátoch, ktoré sú najviac hospodársky postihnuté, a to aj prostredníctvom vhodného a účinného využitia Európskeho mechanizmu pre stabilitu;
5. Podporiť ECB a Európsku komisiu v ich odhodlaní urobiť "všetko, čo je potrebné", aby pomohli európskemu hospodárstvu dostať sa z tejto bezprecedentnej krízy silnejšie ako kedykoľvek predtým, pričom si uvedomujú, že táto kríza nebola zavinená žiadnym členským štátom. Podporiť využívanie článku 122 zmluvy o finančnej pomoci členským štátom, ktoré sa ocitli vo vážnych ťažkostiach v dôsledku mimoriadnych udalostí, ktoré nemohli ovplyvniť, ako aj využívanie maximálnej flexibility Paktu stability a rastu v súvislosti s krízou, ktorá sa zachováva, kým je to nevyhnutne potrebné na reakciu na krízu, a je ochotná vrátiť sa po nej k vyrovnaným a udržateľným verejným účtom;
6. vytvoriť európsky systém na podporu štátom podporovanej práce na čiastočný úväzok, ktorý by pokrýval časť straty mzdy zamestnanca v dôsledku skrátenia pracovného času. Vzhľadom na naliehavú potrebu chrániť pracovné miesta a mzdy v očakávaní budúceho návrhu Európskej komisie o možnom európskom systéme zaistenia v nezamestnanosti vítame jej návrh SURE. Tento dočasný nástroj musí byť rýchlo a účinne nasadený v najviac postihnutých regiónoch a členských štátoch;
7. riešiť naliehavé potreby likvidity našich podnikov, najmä malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb, prostredníctvom zvýšenia vlastného imania EIB a vytvorenia osobitného mimoriadneho fondu EIB na poskytovanie likvidity malým a stredným podnikom, ktoré čelia dočasnému a dramatickému poklesu svojich príjmov v dôsledku krízy. Peniaze čerpané z tohto fondu by sa mohli použiť na vyplácanie miezd alebo dlhových záväzkov a mali by veľmi nízku alebo nulovú úrokovú sadzbu;
8. trvať na aktívnej úlohe bankového sektora v tejto kríze a umožniť podnikom a občanom, ktorí finančne trpia v dôsledku COVID-19, dočasne znížiť alebo zastaviť splácanie dlhov alebo hypoték, poskytnúť maximálnu flexibilitu pri zaobchádzaní s nesplácanými úvermi, dočasne pozastaviť vyplácanie dividend a znížiť často nadmerné úrokové sadzby pri prečerpaniach na bežných účtoch. Orgány dohľadu musia na tento účel preukázať vysokú mieru flexibility;
9. podporovať MSP prostredníctvom COVID-19 kontroly právnych predpisov EÚ a jasného zníženia byrokracie vrátane regulačných opatrení prijatých agentúrami EÚ. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby plánované právne predpisy nevytvárali ďalšiu neistotu počas krízy. V tejto súvislosti vyzývame na odloženie stratégií "z farmy na stôl" a "biodiverzita";
10. členské štáty by mali do 7 dní zaplatiť všetky svoje neuhradené účty malým a stredným podnikom, aby sa zabránilo ďalšiemu nedostatku hotovosti pre malé a stredné podniky;
11. spružnili usmernenia o štátnej pomoci a zvýšili podporu de minimis pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo a ďalšie fondy EFSI;
12. vyhnúť sa všeobecnému zvyšovaniu daní a požadovať príspevok od tých, ktorí na tejto kríze finančne profitujú, ako sú napríklad predajcovia nakrátko, vo forme značnej solidárnej dane zo špekulatívneho predaja nakrátko na finančných trhoch. Príjmy sa použijú na podporu systémov zdravotnej starostlivosti v regiónoch, ktoré to najviac potrebujú;
13. zachovať pri živote kľúčové odvetvia, ako sú spoločnosti poskytujúce verejné služby, oceliarsky priemysel alebo odvetvie dopravy, v prípade potreby podporiť rekapitalizáciu bez narušenia hospodárskej súťaže a venovať pozornosť zachovaniu menej frekventovaných trás. Zabrániť kľúčovým priemyselným odvetviam, ktoré čelia náhlemu poklesu cien svojich akcií v dôsledku krízy, pred nepriateľským prevzatím zo strany konkurentov mimo EÚ;
14. Prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie prežitia európskeho leteckého priemyslu. EÚ musí reagovať na ťažkosti, ktorými toto strategické odvetvie prechádza, pokiaľ ide o kapitalizáciu, zamestnanosť a jeho vplyv na iné odvetvia, ako je cestovný ruch. Pri zabezpečení prežitia európskych leteckých spoločností budú chránení spotrebitelia. Dočasná revízia nariadenia č. 261/2004 (ktoré nebolo koncipované pre krízu, akou je COVID-19) by bola prvým krokom týmto smerom;
15. Zachovať kultúrnu rozmanitosť a dedičstvo Európy: v prípade potreby treba v tejto kríze podporiť remeselníkov, hudobníkov, tvorivých pracovníkov a kultúrny priemysel. Podporiť aj odvetvie cestovného ruchu vhodnými politikami, ako je štátna pomoc a zdroje z dostupných nástrojov.

5. Plánujte TERAZ pre budúcnosť

Musíme sa poučiť z tejto bezprecedentnej krízy. To presahuje rámec našej okamžitej reakcie v oblasti zdravia. Na základe jednotného trhu chceme oživiť naše hospodárstvo, posilniť náš priemysel a malé a stredné podniky a povzbudiť zraniteľné odvetvia. Na tento účel navrhujeme:

1. vytvoriť lepšiu európsku reakciu na pandémiu. Je potrebné posilniť Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a premeniť ho na plnohodnotnú Európsku zdravotnícku agentúru vrátane jej systému včasného varovania a reakcie, s jedinečným orgánom ECDC v každom členskom štáte a vedeckou komunitou na vykonávanie cezhraničných opatrení a koordináciu európskej reakcie na pandémiu a kapacitou pôsobiť ako koordinačné centrum pre verejné zdravie;
2. presunúť skupinu expertov COVID-19 na stály nezávislý tím expertov na prepuknutie vírusov, ktorý by spolupracoval s ECDC na vypracovaní noriem, odporúčaní a protokolov, ktoré by Európska komisia a členské štáty používali v prípade podobnej krízy;
3. zriadiť osobitný fond EÚ na pomoc členským štátom pri posilňovaní ich nemocničnej infraštruktúry a zdravotníckych služieb v nasledujúcich rokoch, čím sa zabezpečí najvyššia úroveň zdravotnej starostlivosti, liečby, výskumu v oblasti zdravotníckych vied a inovácií. V tejto súvislosti vyzývame na zriadenie siete Akadémie zdravia EÚ ako súčasti európskeho globálneho plánu v oblasti zdravia, v ktorej by bola aspoň jedna (univerzitná) nemocnica v každom členskom štáte a ktorá by slúžila ako národné centrum šírenia špičkového európskeho lekárskeho výskumu a odbornej prípravy. Táto sieť Akadémie zdravia EÚ by mala mať povinnú a pravidelnú výmenu informácií, vzdelávanie v oblasti osvedčených postupov a výmenu zamestnancov;
4. posilniť výskum a inovácie v EÚ so zameraním na infekčné choroby a súvisiace pandémie, a to aj nad rámec núdzového stavu COVID-19. Okrem toho začať novú farmaceutickú stratégiu, ktorá by okrem iného pretavila európsky akčný plán pre zdravotnícku autonómiu do trvalého prístupu zameraného na zníženie závislosti EÚ od tretích krajín v oblasti dodávok kľúčových liekov a zdravotníckeho materiálu;
5. zaviesť novú európsku priemyselnú stratégiu, ktorá by sa riadila prístupom zameraným na budúcnosť a zohľadňovala potrebu spojiť obnovu priemyselných odvetví najviac postihnutých súčasnou situáciou s potrebou klimatickej neutrality;
6. vytvoriť strategické zásoby materiálu a komodít;
7. Zabezpečiť rýchle a úplné vykonávanie nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií vrátane využitia všetkých dostupných nástrojov v čo najväčšej miere, najmä v sektore zdravotníctva ako strategickom sektore, a v prípade potreby navrhnúť jeho ďalšie posilnenie;
8. v plnej miere využívať nástroje na ochranu obchodu a v prípade potreby vyvinúť nové nástroje na riešenie praktík tretích krajín, ktoré narúšajú trh;
9. Prijať európsku stratégiu pre cestovanie a cestovný ruch, aby Európa zostala preferovanou svetovou turistickou destináciou;
10. Súčasný európsky mechanizmus civilnej ochrany sa musí vyvinúť na skutočné európske sily civilnej ochrany s vlastnými ľudskými zdrojmi, ktoré sa dajú ľahko zmobilizovať a sú pripravené trvalo konať v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti;
11. požiadať Európsku komisiu, aby na základe správy o vplyve demografických výziev predložila stratégiu o vplyve dôkladných demografických zmien, ktorým Európa čelí, na zdravotnú starostlivosť a navrhla opatrenia a odporúčania členským štátom na ďalší rozvoj spoľahlivých systémov zdravotnej starostlivosti a zohľadnila vplyv vyľudňovania v niektorých regiónoch a oblastiach, kde sa zraniteľní občania cítia opustení z dôvodu nedostatku zdravotníckych zariadení a personálu;
12. zaviesť európsku stratégiu pre opatrovateľov, aby sa uznali sociálne dôsledky spojené so zmenami a stratou zamestnania, najmä pre osoby s opatrovateľskými povinnosťami, ktoré sú v nepomerne väčšej miere ženy;
13. EÚ by mala v budúcnosti vytvoriť európsku online vzdelávaciu platformu pre školy a univerzity s cieľom zabezpečiť, aby všetci žiaci a študenti v členských štátoch mali prístup ku kvalitným vzdelávacím nástrojom. Táto platforma by mohla slúžiť aj ako spoločné centrum zdrojov pre učiteľov, študentov a rodičov, ktorí sa vzdelávajú doma v celej Európe, čím by sa zvýšila celková kvalita vzdelávania vo všetkých členských štátoch;
14. riešiť základné príčiny prenosu vírusov zo zvierat na ľudí vrátane úlohy "mokrých trhov", a to aj prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce na medzinárodnej úrovni. nadviazať stály dialóg medzi EÚ a Čínou s cieľom posúdiť reciprocitu a dodržiavanie noriem, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, zabezpečili priemyselné dodávateľské reťazce a zabránilo sa budúcim krízam;
15. Nesmieme zabúdať na geopolitické dôsledky pandémie. Zmrazenie západných ekonomík a očakávaná recesia môžu urýchliť zmenu globálnej rovnováhy síl. Zintenzívnenie geopolitického súperenia sa zdá byť nevyhnutné, čo môže viesť k obdobiu politického chaosu. To musí byť signál na prebudenie a EÚ sa musí chopiť tohto momentu posilnením medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a multilateralizmu. V tejto súvislosti vyzývame na mobilizáciu všetkých nástrojov vonkajšieho financovania, ako je európsky nástroj susedstva (ENI), nástroj prispievajúci k stabilite a mieru (IcSP), nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a Európsky rozvojový fond (EDF) spolu s nástrojom humanitárnej pomoci;
16. vyslať jasný signál, že EÚ je pripravená spolupracovať so svojimi občanmi. V súčasnom kontexte by Európsky parlament, Európska komisia a Európska rada mali prerokovať a stanoviť formát, ktorý by umožnil konferencii o budúcnosti Európy začať svoju prácu pri prvej príležitosti. Formát konferencie by sa mal zmeniť tak, aby odrážal otázky vyplývajúce z nového kontextu, v ktorom žijeme;
17. Podporiť prípadné vytvorenie osobitného vyšetrovacieho výboru, ktorý by sa zaoberal získanými skúsenosťami a účinkami pandémie COVID-19 vrátane sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Poučiť sa z tejto pandémie a zabezpečiť, aby Európsky parlament ako jediná priamo volená inštitúcia Európskej únie mohol zostať plne funkčný aj v čase krízy.