Macron a Scholz, obhajcovia práv žien, naozaj?

Malo by sa znásilnenie uznať ako forma násilia páchaného na ženách na európskej úrovni? Ak sa vám táto otázka zdá bizarná, počkajte, kým si prečítate odpoveď niektorých členských štátov. V Bruseli už niekoľko mesiacov prebieha zvláštny boj, ktorý je rovnako skrytý ako významný. Skrytý v tom zmysle, že v ňom proti sebe stoja Európska komisia, Parlament a zástupcovia krajín EÚ, ale v zákulisí. Zásadný, pretože sa týka miliónov európskych žien.

Niektoré členské štáty na čele s Francúzskom a Nemeckom vynakladajú značnú energiu na rozvrátenie ambícií prvého európskeho zákona o boji proti násiliu páchanému na ženách.

V tomto texte, ktorý navrhla Komisia v roku 2022 a odvtedy zmenil a doplnil Parlament, sa navrhuje niečo nové, čo by malo získať konsenzus: celoeurópska definícia násilia, ktoré sa týka najmä žien, konkrétne znásilnenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, kybernetického obťažovania, nedobrovoľného zdieľania intímnych záberov a nútených manželstiev. Okrem definície zákonodarcovia definovali aj katalóg trestov, aby sa harmonizovala trestná reakcia na európskej úrovni a aby nevznikali právne medzery v takýchto závažných otázkach.

Európsky parlament pod vedením skupiny PPE už prijal svoje stanovisko a v súčasnosti rokuje s členskými štátmi o konečnom znení smernice. A práve tu sa veci stávajú zložitými... Nech sa to zdá akokoľvek nepravdepodobné, Emmanuel Macron a Olaf Scholz šliapu na brzdu. Na mŕtvom bode sa ocitli najmä v súvislosti s myšlienkou zahrnúť znásilnenie na základe súhlasu do definície násilia a súvisiacich trestov. Pokiaľ ide o nich, odpoveď znie NIE: žiadna spoločná definícia, žiadne spoločné tresty, žiadna spoločná ochrana. Vôbec nič.

Možno si myslíte, že ide o falošné správy! Ako môže Macron, ktorý sa tak hrdo hlási k odkazu Simone Veilovej, namietať proti niečomu takému? Ako môže Scholz, nositeľ socialistického ideálu a rádoby bojovník za rodovú rovnosť, urobiť to isté? Odpoveď nie je zrejmá a svedčí o zmätočnom pohľade na právo.

Na zdôvodnenie svojho konania tieto štáty argumentujú, že neexistuje žiadny právny základ. Znásilnenie by nebolo "sexuálnym vykorisťovaním žien a detí" v zmysle článku 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý slúži ako právny základ tejto smernice. Prekvapujúci výklad, keďže práve na tejto zásade založila EÚ svoje právne predpisy na boj proti "sexuálnemu zneužívaniu detí". Právne predpisy, ktoré Francúzsko a Nemecko prijali bez mihnutia oka.

Zo strany Komisie a Európskeho parlamentu sme naďalej presvedčení, že tento text by mal zásadný význam pre ochranu obetí. Podľa INSEE je v Európskej únii každoročne zaznamenaných viac ako 100 000 znásilnení a s nedostatočným zákonom nebudeme schopní ochrániť obete, ani začať zlepšovať situáciu.

Keďže tento týždeň sa začína nové kolo rokovaní, možno posledné, medzi zainteresovanými stranami, dúfame, že Macron a Scholz zmenia názor a dohodnú sa na zahrnutí znásilnenia do tohto bezprecedentného zákona. To by bolo to najmenej, čo by mohli urobiť, aby svoje veľkolepé prejavy o dôležitosti práv žien doplnili konkrétnymi činmi.