Pozičný dokument skupiny EPP o vzdelávaní v ére digitalizácie

1. Úvod

Pre skupinu EPP je vzdelávanie investíciou do našej spoločnej budúcnosti a hlavným nástrojom rozvoja a sebarealizácie každého jednotlivca, nástrojom na uvoľnenie potenciálu každého človeka: kvalitné vzdelávanie podporuje tvorivosť a inovácie a podporuje schopnosti orientované na budúcnosť. Pozitívne ovplyvňuje sociálnu súdržnosť ako predpoklad hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zamestnanosti. Vzdelaní občania sú základným pilierom našich demokratických spoločností. Vzdelávanie posilňuje našu európsku identitu a pomáha zachovávať spoločne zdieľané hodnoty. Vďaka vzdelaniu sa ľudia dokážu lepšie orientovať vo svete. Vzdelávanie umožňuje občanom rozvíjať názory, racionálne uvažovať, uplatňovať slobodné a kritické myslenie a využívať svoje schopnosti a kompetencie; umožňuje európskym občanom formovať našu spoločnú budúcnosť.

Skupiny PPE sa zasadzujú za subsidiaritu vo vzdelávaní. Obsah výučby a organizácia vzdelávacích ^systémov1 je v kompetencii jednotlivých štátov a musí to tak zostať. Nové výzvy si však vyžadujú mobilizáciu európskych nástrojov a podporných politík v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru. EÚ preto musí plniť svoje priority, monitorovať dosiahnuté výsledky (európsky semester) a pomáhať členským štátom. Okrem toho by si EÚ mala vážiť a rozvíjať svoju hodnotenú metódu, ktorá spočíva v monitorovaní pokroku a výmene osvedčených postupov a vo využívaní programov, ktoré musia zostať hlavnými nástrojmi na podporu cieľov EÚ. Investície na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ musia vytvoriť inkluzívne prostredie pre vzdelávanie, v ktorom každé dieťa môže dosiahnuť maximálny potenciál a byť začlenené do spoločnosti.

2. Výzvy

Digitálna transformácia našej spoločnosti, rýchly rozvoj nových technológií a vedecký pokrok v oblasti umelej inteligencie a robotiky, to všetko poskytuje nespočetné množstvo príležitostí v takmer každom aspekte nášho života. Digitálna transformácia sa dotýka aj oblasti vzdelávania, ktorá čoskoro prejde najvýraznejšou zmenou od zavedenia povinnej školskej dochádzky. Podľa niektorých odhadov 65 % detí, ktoré dnes nastupujú na základnú školu, nakoniec skončí v nových typoch pracovných miest, ktoré ešte ^neexistujú2. Potenciál digitálnych technológií vo vzdelávaní sa zatiaľ plne nevyužíva na poskytovanie kvalitného vzdelávania, ktoré by bolo dostupné pre všetkých. Etický rozmer digitalizácie a umelej inteligencie musí byť v popredí nášho úsilia. Programy a schémy EÚ by preto mali zabezpečiť etický a na človeka zameraný prístup k UI. Digitálne technológie by sa mali vnímať ako nástroj na poskytovanie kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy. V budúcnosti sa zvýši potreba digitálnych zručností (kódovanie, logistika a robotika), ktorá sa bude týkať nielen vzdelávacích kurzov v oblasti IT, ale zasiahne učebné osnovy ako celok. Malo by sa vynaložiť zvýšené úsilie na to, aby sa zabránilo akýmkoľvek formám zaujatosti alebo diskriminácie v digitálnych algoritmoch a IT nástrojoch používaných na účely vzdelávania.

Hoci digitálne nástroje môžu pomôcť procesu vzdelávania, musia zostať doplnkom fyzickej prítomnosti pedagógov, ako aj ich odborných znalostí a úsudku. Digitálne technológie určite nemôžu nahradiť úlohu učiteľa, pretože ľudská interakcia a zručnosti pedagógov sú nevyhnutné na vycibrenie kritického myslenia žiakov a študentov, ako aj ich analytického a na dôkazoch založeného uvažovania; tieto zručnosti sú pre kvalitné vzdelávanie mimoriadne dôležité. Rovnako fyzická prítomnosť študentov a žiakov zabezpečuje ich vzájomnú interakciu a spoluprácu, ktorá je nevyhnutná na stimuláciu procesu učenia.

Európska únia a členské štáty musia pozorne sledovať budúci vývoj na trhu práce. Je potrebné plne preskúmať vplyv nových technológií, robotiky a umelej inteligencie na zamestnanosť. Podľa niektorých odhadov hrozí miliónom pracovných miest v EÚ vysoké riziko zániku a zároveň by sa trh práce čoraz viac prioritne zameriaval na oblasti STEM. Musíme zvážiť, ako sa jednotlivci v nasledujúcich desaťročiach prispôsobia neustále sa meniacemu svetu a ako sa v ňom budú orientovať. V sektore vzdelávania a odbornej prípravy je potrebné vypracovať praktické riešenia v oblasti kariérneho poradenstva, odrádzania študentov od predčasného ukončenia štúdia, online vzdelávania dospelých a rekvalifikácie. Vzdelávanie dospelých sa nemôže obmedziť len na výučbu nových zručností s cieľom prispôsobiť sa zmenám na trhu práce. Vzdelávanie dospelých poskytuje aj sociálne siete a zabraňuje sociálnej izolácii. Digitálne technológie môžu ponúknuť nové metódy a príležitosti aj pre vzdelávanie dospelých a starších ľudí, pričom ich vzdelávanie nemôže nahradiť, ale doplniť fyzické vzdelávanie.

Viac pozornosti by sa malo venovať odbornému vzdelávaniu a príprave (OVP) a formám duálneho vzdelávania, aby sa zohľadnili požiadavky trhu práce. Potrebujeme vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí budú vyškolení a vybavení digitálnymi zručnosťami a inovatívnym a podnikateľským myslením.

Skupina PPE uznáva význam celoživotného vzdelávania. Vzdelávanie a odborná príprava orientované na budúcnosť pomôžu Európskej únii a jej členským štátom lepšie sa vyrovnať s nezamestnanosťou vyplývajúcou z praktického využívania robotiky a umelej inteligencie, ako aj pomôžu pri zmene povolania.

Ďalšie výzvy si vyžadujú ďalšie úpravy obsahu a systémov vzdelávania. Bezpečnosť a migrácia, environmentálne otázky (zmena klímy), radikalizácia, nárast extrémnych politických hnutí a dezinformačné kampane patria medzi najdôležitejšie oblasti, na ktoré musí vzdelávanie reagovať ako kľúčová súčasť dlhodobých riešení. Osobitnú úlohu v tomto smere zohráva vyučovanie v oblasti spoločenských a humanitných vied, ktoré by malo byť založené na dôkazoch a údajoch a akademickej nezávislosti. EÚ by mala členským štátom pomôcť rozvíjať environmentálne vzdelávanie, mediálnu a finančnú gramotnosť, aby všetci občania mali možnosť prijímať správne rozhodnutia.

Konštatujeme, že demografické výzvy predstavujú jeden z kľúčových problémov, ktoré bude musieť Európska únia v nasledujúcich desaťročiach riešiť. Dôležitú úlohu v tomto smere zohrávajú národné vzdelávacie systémy. Európska únia by mala pomáhať členským štátom a podporovať ich v presadzovaní vzdelávacích politík zameraných na rodinu a usilujúcich sa o dosiahnutie rovnováhy medzi rodinným a pracovným životom.

3. Poučenie z krízy COVID-19

Kríza v zdravotníctve, ktorú zažívame, dramaticky otriasla sektorom vzdelávania. Vytvorila mnoho výziev pre učiteľov, študentov, rodičov a vedenie inštitúcií na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ musí konať rýchlejšie a presvedčivejšie ako kedykoľvek predtým. Európska komisia zverejnila aktualizovaný plán digitálneho vzdelávania. Musíme sa poučiť z krízy a využiť aktualizovaný plán a tiež musíme občanom jasne ukázať, že EÚ je schopná rýchlo reagovať na vznikajúce výzvy.

Existujúce nedostatky a nedostatočná transformácia digitálneho vzdelávania sa naplno prejavili počas koronavírusovej výluky, ktorá prinútila milióny detí, žiakov a študentov zostať doma. Rodiny s deťmi navštevujúcimi školu/školopovinnými deťmi boli nútené prispôsobiť sa novej realite domáceho vzdelávania. Mala veľký vplyv na vzdelávacie systémy, študentov, rodiny, učiteľov a školské inštitúcie. Oceňujeme obrovské úsilie, ktoré rodiny v celej EÚ vynaložili, aby udržali krok so školskými osnovami a pomohli svojim deťom učiť sa doma. Školy a učitelia - v mnohých prípadoch bez náležitej prípravy - sa museli prispôsobiť dištančnému vzdelávaniu, používať e-maily, online videochaty a iné prostriedky na spojenie s deťmi, aby im počas uväznenia poskytli primerané vyučovacie príležitosti. Bola to aj významná výzva pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré sú pri komunikácii prostredníctvom digitálnych médií vo väčšej nevýhode. Vlády, verejnoprávne televízie, sociálni partneri, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, mimovládne organizácie a jednotlivci dokázali neuveriteľne rýchlo zriadiť virtuálne triedy a platformy na spoluprácu. Koronavírusová výluka tak viedla k urýchleniu zriaďovania dištančného vzdelávania a ad-hoc digitalizácii vzdelávania V tomto procese sa ukázalo mnoho nedostatkov. Digitalizácia ad hoc by sa mala považovať za dočasné opatrenie pre vzdelávanie na diaľku. Aby sme sa pripravili na budúcnosť, musíme si z nej vziať ponaučenie a vypracovať pevnú metodiku a podporu systematického dištančného vzdelávania, pričom treba začať s prípravou učiteľov a navrhnúť opatrenia, ktoré zaručia prístupnosť pre všetky deti vrátane detí so zdravotným postihnutím. Koronavírusová výluka ďalej poukázala na problémy ešte nedosiahnutej digitalizácie vzdelávania a prístupu škôl aj rodín k digitálnym technológiám a zdrojom. Ukázala rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich a vyzdvihla tie krajiny, ktoré už investovali do digitálne dostupných učebných materiálov, odbornej prípravy učiteľov a digitálnej gramotnosti. Skúsenosti s koronavírusom okrem toho znovu poukázali aj na problém nerovností v spoločnosti a ukázali, že deti pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia alebo sociálne vylúčených komunít, ako sú marginalizované rómske komunity z vidieckych, odľahlých, ako aj vysoko urbanizovaných oblastí, mali počas krízy obmedzený alebo žiadny prístup k online vzdelávaniu. Preto musíme zabezpečiť, aby sa pripojenie dostalo do každého kúta v EÚ, najmä do odľahlých a vidieckych oblastí.

Školám (učiteľom a študentom) musíme poskytnúť nielen technickú podporu a pripojenie na internet, ale aj potrebnú podporu v oblasti bezpečného a spoľahlivého softvéru, elektronických učebných materiálov a platforiem na výmenu osvedčených postupov, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní na diaľku. Keď sa pandémia skončí, musíme sa z tejto skúsenosti poučiť a prispôsobiť školstvo 21. storočiu všade v EÚ a využívať nástroje, ktoré sme vytvorili pre dištančné vzdelávanie, aj v bežnom školstve.

Pre skupinu EPP je dôležitým cieľom zabezpečiť kvalitné a inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti v Európe. Digitálna gramotnosť sa v ňom stala základným faktorom. To zahŕňa aj zabezpečenie rovnakého prístupu k digitálnemu vzdelávaniu, t. j. všetky deti by mali mať možnosť získať digitálne vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré budú rozhodujúce pre ich blaho a sebarealizáciu v budúcom živote. Žiadne dieťa by nemalo zostať pozadu. Každé musí dostať šancu na osobný rozvoj a kvalitné vzdelanie, aby mohlo sledovať svoje životné a profesionálne ciele. Je neprijateľné, aby sa niektoré deti nemohli zúčastňovať na digitálnom vzdelávaní v rovnakej miere ako iné len preto, že ich rodičia si nemôžu dovoliť potrebné nástroje. Predchádzanie sociálnemu vylúčeniu, ktoré prispieva k digitálnemu vylúčeniu, sa začína úplným uznaním skutočnosti, že mnohé sociálne znevýhodnené deti vrátane detí so zdravotným postihnutím nemajú doma rovnaké možnosti vzdelávania ako ich rovesníci. Digitálne vzdelávanie by sa však nemalo obmedzovať na zabezpečenie prístupu k internetu a digitálnym zariadeniam. Tieto deti by mali mať k dispozícii ďalšie aktívne opatrenia a podporné a dostupné doučovanie, aby sa vymanili z tohto samovoľne sa opakujúceho kruhu. Do tohto procesu je potrebné viac zapojiť samotné deti a ich rodičov, a to aj v súvislosti s digitálnou ochranou, najmä v prípadoch, keď rodičia majú malé alebo žiadne znalosti o internete. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj deťom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ktoré majú problémy s učením alebo postihnutie, ktoré im sťažujú učenie viac ako väčšine detí v ich veku. Táto zásada inklúzie by mala byť vždy prítomná, najmä v krízových situáciách, ako je napríklad COVID-19.

Učitelia sú kľúčoví pre úspech každej reformy vzdelávania. Je potrebné ich podporovať a vzdelávať v oblasti rozvoja ich digitálnych zručností a kompetencií. V tejto súvislosti môže byť program Digitálna Európa nápomocný. Na tento účel sa musíme inšpirovať dobrými príkladmi v niektorých ^krajinách3. Európska komisia spolu s členskými štátmi by mala finančne podporovať také vzdelávacie kurzy určené pre učiteľov, aby ich pripravila na vykonávanie vyučovacích činností s využitím nových platforiem. Budúca generácia učiteľov musí byť vybavená digitálnymi zručnosťami a kompetenciami, aby pripravila deti na budúcnosť a zároveň využila potenciál digitálnych vyučovacích metód. Zameranie na vzdelávanie budúcich generácií by sa malo začať u učiteľov.

Poskytnutie prístupu k digitálnemu vzdelávaniu od útleho veku a oboznámenie detí s technológiami zvýši ich schopnosti a rozšíri ich vedomosti o bezpečnom používaní internetu. Deti sa musia naučiť, ako sa vyhnúť obsahu, ktorý nie je vhodný pre ich vek, a správne reagovať v prípade, že sa s ním stretnú. Kľúčovú úlohu v tomto poslaní zohrávajú rodičia, pedagógovia a vychovávatelia. Je tiež dôležité poznamenať, že akýkoľvek rozvoj v oblasti digitálneho vzdelávania musí ísť ruka v ruke s pevným rámcom ochrany údajov. Sme si vedomí toho, že školské prostredie je na ochranu osobných údajov obzvlášť citlivé. Osobitnú pozornosť musíme venovať citlivým a dôverným údajom. Členské štáty a školy by mali zaručiť, aby všetci vrátane detí a ich rodičov chápali, prečo a ako sa zhromažďujú a aké riziká môžu vzniknúť pri ich používaní. Preto je potrebné školám poskytnúť nielen technickú podporu a vysokorýchlostné internetové pripojenie, ale aj bezpečný a spoľahlivý softvér, kvalitné elektronické vzdelávacie materiály a platformy na výmenu osvedčených postupov.

4. Európske nástroje

Európska únia má súbor nástrojov na podporu rozvoja formálneho a neformálneho vzdelávania, ako aj investícií do vzdelávacej infraštruktúry. Na dosiahnutie výsledkov s účinkom je potrebná synergia medzi rôznymi nástrojmi. Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a ďalšie nástroje môžu poskytnúť zdroje na investície do vzdelávacej infraštruktúry a prispieť k zvyšovaniu a prehlbovaniu kvalifikácie (ESF).

Horizont Európa je kľúčovým prvkom na posilnenie výskumných kapacít univerzít s cieľom transformovať ich na vysokokvalitné terciárne vzdelávanie. Horizont Európa musí stavať na šírení excelentnosti, ale aj na rozširovaní účasti, čo následne posilní celý európsky výskumný priestor. To sa dá dosiahnuť najmä uľahčením synergií medzi programom Horizont Európa a EŠIF.

Nástroj na prepájanie Európy možno využiť na financovanie digitálneho vybavenia v školách EÚ potrebného na online vzdelávanie (notebooky, tablety) a na zabezpečenie vysokého pripojenia pre školy, najmä vo vylúčených, vzdialených alebo vidieckych oblastiach. Digitálne vybavenie pre školy a učiteľov je kľúčovým prvkom z hľadiska poskytovania vzdelávania žiakom a študentom v digitálnej forme. Európska únia by mala finančne podporiť - aj prostredníctvom svojich kohéznych fondov - rozvoj online knižníc, v ktorých by sa ukladali nafilmované lekcie, a ďalšie materiály, ktoré by ďalej zlepšili digitálne a dištančné vzdelávanie.

Okrem toho skupina PPE navrhuje mobilizovať fondy na obnovu, ktoré by boli prispôsobené konvergencii a súdržnosti, aby sa podporila školská digitálna infraštruktúra v EÚ a podľa potrieb škôl a žiakov. EÚ by tak účinne a viditeľne pomáhala členským štátom a regiónom na základe ich požiadaviek. Poskytnutie moderného vybavenia učiteľom by zase znížilo ich administratívnu záťaž a uvoľnilo by priestor na prácu so žiakmi.

Erasmus+ je jedným z najobľúbenejších programov EÚ, pretože posilňuje pocit európskej identity, zvyšuje zamestnateľnosť a podporuje osobný a profesionálny rozvoj mladých a starších Európanov. Mladí ľudia, ktorí vyrastali v zjednotenej Európe, by mali byť pre Európu čo najviac nadšení. Takmer všetci účastníci programu Erasmus sa zhodujú v tom, že ich skúsenosť ich povzbudila k väčšej otvorenosti a sebadôvere v novozískané zručnosti.

Skupina PPE stojí za programom Erasmus+ ako známym vlajkovým programom a dôležitým nástrojom EÚ na ovplyvňovanie politík v oblasti vzdelávania a našich investícií do budúcich generácií. Digitalizácia musí byť jeho nevyhnutnou súčasťou, najmä v čase zníženej mobility, ktorá vyplýva napríklad z nevyhnutných opatrení na boj proti epidémii koronavírusu. Skupiny EPP podporujú ďalší rozvoj koncepcie kombinovaného vzdelávania , v rámci ktorej fyzickú mobilitu dopĺňajú virtuálne stretnutia a vzdelávanie. Skupina PPE opakuje svoju výzvu na zvýšenie rozpočtu programu Erasmus+ s cieľom rozšíriť cieľovú skupinu príjemcov a účastníkov, a to najmä tých, ktorí pochádzajú zo znevýhodneného prostredia. Skupiny PPE si želajú, aby bol program Erasmus+ čo najefektívnejší a inkluzívny. Vzhľadom na zložité rozpočtové rozhodnutia skupina PPE uprednostňuje hlavné činnosti programu Erasmus+.

Európsky zbor solidarity (ESC ) je nový program a úspešný nástupca Európskej dobrovoľníckej služby. Skupina EPP podporuje hodnotu dobrovoľníctva a jeho význam pre spoločnosť a rozvoj jednotlivcov. Dobrovoľníctvo je dôležitým zdrojom neformálneho vzdelávania a ako také by sa malo uznávať. Skupina PPE podporuje dobrovoľnícku časť Európskej dobrovoľníckej služby ako najhodnotnejšiu. V prípade ťažkých rozpočtových rozhodnutí sa jej musí dať prednosť.

Podobne ako v prípade rámca digitálnych kompetencií by EÚ mala vypracovať spoločný rámec pre vyučovanie a učenie sa o EÚ na úrovni (nižšieho a vyššieho) stredného vzdelávania. Nedávno spustená Cena Jana Amosa Komenského za vysokokvalitné vyučovanie o Európskej únii (iniciatíva skupiny EPP) je pilotným projektom, ktorý pripravuje pôdu pre dosiahnutie uvedených cieľov. Pri rokovaniach o budúcom sedemročnom programe Erasmus+ sa skupina EPP snaží rozšíriť akcie Jean Monnet z oblasti vysokoškolského vzdelávania na všetky úrovne vzdelávania a odbornej prípravy.

Európska únia ako celok a členské štáty musia zvýšiť svoje ambície pri plnení priorít v oblasti vzdelávania. Prostredníctvom nového akčného plánu digitálneho vzdelávania (DEAP) sa Európska komisia usiluje o zlepšenie systémov a štruktúr digitálneho vzdelávania v Európe. Nový akčný plán ako súčasť budúceho európskeho vzdelávacieho priestoru teraz rozširuje rozsah činnosti a stanovuje konkrétne ciele na riešenie pretrvávajúcich nedostatkov, napríklad v oblasti digitálnych zručností, podpory kvalitného vzdelávania v oblasti počítačových a informačných technológií, podpory lepšej konektivity v školách, online vzdelávacieho obsahu a nástrojov a digitálnej gramotnosti škôl a vysokoškolských inštitúcií. Nový DEAP sa nezaoberá len formálnymi vzdelávacími štruktúrami, ale do rozsahu pôsobnosti plánu je zahrnuté aj neformálne vzdelávanie. Práve v oblasti digitálneho vzdelávania je aspekt ďalšieho vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania taký dôležitý.

Proces dosiahnutia digitálneho vzdelávania by sa mal urýchliť ďalším zdokonaľovaním existujúcich online vzdelávacích ^platforiem4. Tie by sa mali zamerať na online vzdelávanie a poskytovať učiteľom osvedčené postupy. Takéto platformy sa musia stať užitočným nástrojom pre pedagógov v systémoch formálneho vzdelávania a priblížiť učiteľov aj žiakov k digitalizovanejšiemu vzdelávaniu, ktoré dokáže držať krok s neustále sa meniacimi požiadavkami trhu práce, sociálneho trhového hospodárstva, celoživotného vzdelávania a potrebami nových generácií.

Skupina EPP podporuje Elektronickú platformu pre vzdelávanie dospelých v Európe (EPALE), viacjazyčnú a otvorenú členskú komunitu odborníkov v oblasti vzdelávania dospelých vrátane vzdelávateľov a školiteľov dospelých, poradenských a podporných pracovníkov, ktorá je financovaná z programu Erasmus+. Jej úlohou je udržiavať prepojenie komunity vzdelávania dospelých. Jej stratégiou je pomáhať profesionálnym vzdelávateľom dospelých vymieňať si skúsenosti a odborné znalosti. Programy, ako je EPALE, by sa však mali lepšie propagovať, aby dosiahli svoje publikum, ktoré má v mnohých prípadoch obmedzené digitálne znalosti a nástroje.

5. Zhrnutie - skupina EPP navrhuje:

1. Naďalej podporovať vzdelávanie ako investíciu do našej budúcnosti. 2. Usilovať sa o kvalitu a rovnosť vo vzdelávaní a odbornej príprave a považovať ich za podmienku sociálneho začlenenia, vysokej zamestnanosti a hospodárskeho rastu;

2. Rešpektovať subsidiaritu vo vzdelávaní, ale hľadať nové nástroje na úrovni EÚ na podporu členských štátov pri posilňovaní ich vzdelávacích systémov;

3. Využiť balík opatrení na oživenie hospodárstva na investície do digitálneho vybavenia škôl a žiakov v EÚ, najmä vo vylúčených oblastiach - žiadne dieťa by nemalo zostať pozadu!

4. Podporiť program ERASMUS+ a jeho rozpočet, aby bol účinnejší a inkluzívnejší - príležitosť pre každého žiaka a učiteľa!

5. Podporiť dobrovoľníctvo ako kľúčovú činnosť ŠVK;

6. Podporiť Európsku komisiu, aby navrhla akčný plán digitálneho vzdelávania ako systémový nástroj na úrovni EÚ aj na národnej úrovni pre ďalší rozvoj a vzdelávanie;

7. Podporovať vypracovanie spoločných noriem pre digitálne vzdelávanie v celej EÚ;

8. Podporovať rozvoj EPALE a školskej vzdelávacej brány;

9. Podporovať duálne vzdelávanie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, celoživotného vzdelávania a vzdelávania dospelých s cieľom lepšie sa prispôsobiť vývoju na trhu práce a predchádzať sociálnej izolácii;

10. Vytvoriť referenčný rámec pre vzdelávanie o EÚ (sekundárna úroveň) na úrovni EÚ;

11. Poučiť sa z krízy COVID-19 uplatnením osvedčených postupov niektorých krajín, pokiaľ ide o využívanie digitálnych nástrojov na vzdelávanie.

¹ Čl. 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

2https://reports.weforum.org/future-of-jobs-2016/chapter-1-the-future-of-jobs-and-skills/

³ V Dánsku a Francúzsku je využívanie informačných technológií vo vzdelávaní povinnou súčasťou prípravy učiteľov. A tiež krajiny ako Dánsko, Estónsko a Fínsko môžu v súčasnosti stavať na svojom existujúcom rozvoji digitálneho vzdelávania.

⁴ Napríklad existujúca Školská vzdelávacia brána, online platforma pre učiteľov, riaditeľov škôl, výskumníkov, učiteľov, tvorcov politík a ďalších odborníkov pracujúcich v školskom vzdelávaní https://www.schooleducationgateway.eu/en/pub/index.htm.