Pozičný dokument Skupiny PPE o azyle a migrácii

Úvod

Masová migrácia je celosvetovým fenoménom. Ľudia sa presúvajú medzi kontinentmi a v rámci nich, a to z dôvodu vojen a konfliktov, strachu, klimatických zmien, hladu a nádeje nájsť lepšie miesto pre život.

Migrácia je a bude jednou z určujúcich medzigeneračných výziev a príležitostí pre Európu. Základné trendy v hospodárskom vývoji, demografické zmeny, globalizácia v doprave a komunikáciách, nestabilita v susedných regiónoch, to všetko znamená, že ľudia sa budú aj naďalej snažiť prísť do EÚ za útočiskom, za lepším životom alebo za svojou blízkou rodinou. Je preto nevyhnutné, aby Európska únia aktívne hľadala spoločnú európsku odpoveď na túto výzvu, ktorá by vyvážila rôzne formy zmysluplnej solidarity a zodpovednosti. Mala by aktualizovať svoj legislatívny rámec, a to aj prostredníctvom účinnej reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS), aby mohla reagovať na túto výzvu udržateľnými politikami, ktoré sú v súlade s medzinárodnými dohovormi a zároveň zachovávajú slobodu pohybu v rámci EÚ udržiavaním bezpečných a účinných kontrol na vonkajších hraniciach. Ženevský dohovor zostáva základným kameňom ochrany utečencov, ale jeho lepšie dodržiavanie je nevyhnutné. Okrem toho je potrebné dôkladne zhodnotiť jeho primeranosť pre 21. storočie, čo môže viesť k jeho modernizácii s cieľom zabezpečiť, aby naďalej poskytoval udržateľný právny rámec.

Pred piatimi rokmi Európska únia čelila výnimočnej výzve, keď k jej brehom v priebehu dvoch rokov dorazili takmer dva milióny ľudí, ktorí utekali pred vojnou, politickým útlakom alebo chudobou, alebo hľadali nový život z ekonomických dôvodov, pričom na ceste do Európy často riskovali svoje životy v rukách prevádzačov. Rýchlo sa ukázalo, že členské štáty nemôžu riešiť problém migrácie samy a že práve spoločné európske riešenia by mali podporiť účinné praktické opatrenia vykonávané na vnútroštátnej úrovni. Vzhľadom na najväčšie toky vysídlených osôb od druhej svetovej vojny je nevyhnutné, aby sme konali - spoločne, rozhodne a naliehavo.

Odvtedy bolo zavedených niekoľko opatrení na riešenie bezprostrednej výzvy migračnej krízy, ktorých cieľom je zaviesť všetky dôležité stavebné prvky potrebné pre európsky prístup s cieľom zabezpečiť pevné hranice, spravodlivé a rýchle postupy a udržateľný systém schopný predvídať problémy.

Zatiaľ čo migračné tlaky na vonkajších hraniciach EÚ v posledných rokoch ustúpili, súčasná nestabilná situácia na hraniciach medzi Gréckom a Tureckom môže znamenať začiatok novej migračnej krízy. EÚ musí byť lepšie pripravená na zvládnutie krízy a udržať ju pod kontrolou napriek nedostatočnej spolupráci tureckej vlády v tomto smere. Do úvahy by sa mala vziať aj bezpečnostná a demografická situácia na Blízkom východe a v Afrike.

Členské štáty v prvej línii znášajú neprimerané bremeno. Vzhľadom na svoju geografickú polohu sú hlavnými vstupnými bodmi do Európy. Všetky členské štáty EÚ by mali konať zodpovedne a byť s nimi solidárne.

Migračná politika EÚ musí rozlišovať medzi ľuďmi hľadajúcimi ochranu a ekonomickými migrantmi. V roku 2018 dostalo v EÚ kladné rozhodnutie v prvom stupni tridsaťdeväť percent žiadateľov o azyl. To ukazuje, že veľká časť žiadateľov o azyl v Európe nemá nárok na ochranu.

Politika a nástroje legálnej migrácie, najmä na prilákanie talentov z krajín mimo EÚ, prešli v posledných rokoch výrazným vývojom. Dobre riadená legálna migrácia je jedným z kľúčových prvkov na zabezpečenie fungujúceho hospodárskeho systému, ktorý reaguje na vyvíjajúce sa potreby trhu práce. Je to nevyhnutné na uspokojenie súčasných a budúcich potrieb v oblasti zručností a na zabezpečenie dynamického hospodárstva.

Stále je však potrebné pracovať na vytvorení koherentného a komplexného spôsobu sledovania vzájomne prospešných ciest a partnerskej spolupráce s cieľom využívať výhody a riešiť výzvy vyplývajúce z migrácie v dlhodobom horizonte.

Prílev nelegálnych ekonomických migrantov predstavuje riziko, že sa odklonia zdroje, ktoré potrebujú skutoční žiadatelia o azyl, keď využijú masové migračné toky a po príchode do Európy požiadajú o medzinárodnú ochranu. Napriek tomu, že počet žiadostí o azyl už tretí rok po sebe klesá, stále je viac ako 800 000 nevybavených žiadostí a hraničné postupy sa využívajú minimálne. To naznačuje, že administratívne a súdne systémy nie sú dostatočne vybavené na riešenie prílevu ľudí, čo môže viesť k zneužívaniu práva na azyl. EÚ a členské štáty preto musia prioritne venovať svoje zdroje osobám, ktoré skutočne potrebujú ochranu, a intenzívne spolupracovať na urýchlení konaní o návrate.

Európa má dvojakú zodpovednosť, a to pomáhať tým, ktorí majú nárok na ochranu alebo potrebujú humanitárnu pomoc, a zabezpečiť viaceré formy zmysluplnej solidarity medzi všetkými členskými štátmi. EÚ však musí pomôcť aj pri poskytovaní pomoci a ochrany predovšetkým v samotných krízových krajinách a v ich susedných oblastiach.

Európska únia a členské štáty by mali v súlade s medzinárodným právom rozhodovať o tom, komu sa poskytne ochrana v rámci Európy. Členské štáty si ponechávajú výlučnú právomoc rozhodovať o tom, kto môže zostať na ich území a kto by sa mal vrátiť, čo odráža aj absorpčnú kapacitu členských štátov a Únie ako celku. Právo na ochranu by sa nemalo vykladať ako bezpodmienečné právo na migráciu, pretože neregulovaný prístup do Európy nie je prijateľný. Pokiaľ ide o legálnych ekonomických migrantov, je výlučným právom každého členského štátu rozhodnúť, či ich chce prijať, poskytnúť im prístup na trh práce, a ak áno, rozhodnúť, koľko.

V článku 78 ZFEÚ sa ustanovuje spoločná azylová politika v súlade so Ženevským dohovorom a jeho protokolom.

Diskusia o migrácii je zložitá a často polarizovaná, s obmedzeným priestorom pre diferencované názory. EÚ a príslušní politickí aktéri musia zabezpečiť, aby bol vývoj politiky založený na faktoch a aby bola v dostatočnom predstihu pred dôležitými politickými krokmi v oblasti migračnej politiky zavedená spoľahlivá komunikačná stratégia. Mali by podnietiť zmysluplnú a proaktívnu reakciu na krízy súvisiace s migráciou.

Kríza spôsobená koronavírusom poukázala na problémy pri ochrane verejného zdravia v EÚ a zároveň na zabránenie narušeniam voľného pohybu osôb počas pandémie. EÚ musí byť primerane pripravená na zvládnutie prípadnej novej vlny vypuknutia koronavírusu. Mohlo by to zahŕňať vhodné skríningy na vonkajších hraniciach pri vstupe aj výstupe, izoláciu, premiestňovanie infikovaných osôb a iné preventívne opatrenia založené na osvedčených postupoch zdravotníckych orgánov. EÚ by mala chrániť svoju vonkajšiu hranicu najmä tam, kde sú zvýšené migračné toky, najmä na trasách v strednom a východnom Stredomorí. Migranti žijúci v husto obývaných zariadeniach, kde sa choroba môže ľahko šíriť, sú obzvlášť zraniteľní.

Ochrana zraniteľných osôb - boj proti prevádzačstvu

Pašeráci migrantov čerpajú obrovské finančné výhody tým, že využívajú ľudí a ohrozujú ich životy. Tento obchodný model v hodnote niekoľkých miliárd eur sa musí skončiť. Zvýšená výmena informácií, koordinované operačné opatrenia a zapojenie tretích krajín podporia úsilie o zabezpečenie toho, aby prevádzači nemali priestor na svoje konanie.

Keďže tvoria veľkú časť zraniteľných osôb, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, mala by sa riešiť osobitná situácia žien, pokiaľ ide o ich ochranu pred násilím založeným na rodovej príslušnosti. Je potrebná prispôsobená infraštruktúra pre ženy a dievčatá a primeraná odborná príprava personálu v prijímacích zariadeniach.

Europol zohráva zásadnú úlohu v boji proti prevádzačstvu migrantov. Európske centrum Europolu pre pašovanie migrantov, ktoré je podporované prácou Eurojustu, je už teraz kľúčovým prínosom, ale môže byť ďalej posilnené. Obidve agentúry brzdí vážny nedostatok personálu a finančných zdrojov. Hlavnou úlohou centra je podporovať policajné a pohraničné orgány pri koordinácii veľmi zložitých cezhraničných operácií zameraných na boj proti prevádzačstvu. V tejto súvislosti je nevyhnutné posilniť mandát Europolu.

Úzka spolupráca a angažovanosť s tretími krajinami zostáva kľúčom k predchádzaniu prevádzačstvu migrantov. Jedným z krokov v tomto smere je podpora informačných a osvetových kampaní o rizikách prevádzačstva a nelegálnej migrácie. Je to kľúčové pre zabránenie tomu, aby sa potenciálni migranti a žiadatelia o azyl vrátane osôb v obzvlášť zraniteľnej situácii, ako sú deti, vydali na nebezpečnú cestu do EÚ. Humanitárne operácie financované EÚ by mali naďalej zohľadňovať osobitné potreby a zraniteľnosť detí a zabezpečovať ich ochranu počas presunu. Všetky programy EÚ musia pokračovať v kľúčových krajinách pôvodu a tranzitu a mali by sa realizovať ako súčasť koherentnej stratégie s tretími krajinami.

EÚ by mala úzko spolupracovať a angažovať sa v krajinách pôvodu a tranzitu - najmä v Afrike - s cieľom pomôcť v boji proti prevádzačom, pomôcť pri budovaní kapacít v týchto príslušných krajinách, pokiaľ ide o účinné právne predpisy v oblasti azylu, presadzovanie práva a riadenie hraníc, ale aj v oblastiach, ako je vzdelávanie a sociálna politika. Spolupráca s tretími krajinami musí prebiehať v súlade s medzinárodnými dohovormi a pri plnom rešpektovaní základných práv.

Európska komisia by mala každoročne vyhodnocovať migračnú politiku EÚ vrátane všetkých tlačiacich a ťahajúcich faktorov. V súvislosti s týmito hodnoteniami by sa mali navrhnúť zmeny politiky, aby sa účinne prelomil obchodný model prevádzačov.

Ochrana hraníc Únie: Kľúčové opatrenia

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCGA) je míľnikom v histórii riadenia európskych hraníc. Zriadenie plnohodnotného systému európskej pohraničnej a pobrežnej stráže premení zásady spoločnej zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi a Úniou na skutočnosť. Agentúra pozorne monitoruje ochranu vonkajších hraníc EÚ a mala by podporovať uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc, zatiaľ čo členské štáty si ponechávajú primárnu zodpovednosť za riadenie svojich vonkajších hraníc vo vlastnom národnom záujme a v širšom záujme všetkých členských štátov. Pracuje na rýchlej identifikácii a riešení akýchkoľvek bezpečnostných hrozieb v plnej spolupráci s členskými štátmi na území, na ktorom pôsobia jej zástupcovia.

V rámci nového mandátu sa úloha a činnosti EBCGA výrazne rozšírili s cieľom poskytovať účinnejšiu a zmysluplnejšiu podporu členským štátom. Počet stálych zamestnancov agentúry sa viac ako zdvojnásobí a agentúra bude môcť nakúpiť vlastné vybavenie a nasadiť ho do operácií na hraniciach v krátkom čase. Malo by sa zabezpečiť robustnejšie financovanie agentúry, aby mohla rýchlo dosiahnuť plný počet 10 000 stálych príslušníkov a zaobstarať si potrebné vybavenie. V tejto súvislosti je veľmi znepokojujúci postoj viacerých členských štátov znížiť počet zamestnancov a financovanie EBCGA.

EBCGA je základným prvkom pri zabezpečovaní účinnej ochrany vonkajších hraníc Európy. Stály zbor pozostávajúci z 10 000 príslušníkov pohraničnej stráže a zamestnancov by sa preto mal čo najrýchlejšie zaviesť a začať fungovať v ideálnom prípade pred rokom 2024.

Aby bola EBCGA funkčná a účinná, členské štáty musia splniť svoje záväzky, pokiaľ ide o ľudské zdroje a technické vybavenie na účinnú ochranu vonkajších hraníc EÚ. Otázky náboru zamestnancov do EBCGA by sa mali riešiť čo najskôr - musíme zatraktívniť prácu v agentúre pre vysokokvalifikovaných odborníkov. Je potrebné zabezpečiť, aby agentúra mala k dispozícii vybavenie a technológie potrebné na uspokojivé plnenie svojich úloh. Vnútorné procesy a organizácia agentúry budú potrebovať kontrolu spôsobilosti, aby sa zabezpečilo, že bude schopná pracovať na optimálnej úrovni.

V nadväznosti na prijatie pravidiel o interoperabilite informačných systémov, systému vstup/výstup a systému ETIAS sa zavádzajú viaceré nástroje na zlepšenie kontroly hraníc s cieľom zvýšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi. Reforma systému Eurodac a VIS by sa mala urýchlene dokončiť, aby sa odstránili informačné medzery a slepé miesta a aby sa ďalej bojovalo proti podvodom s identitou.

Rýchle uzavretie všetkých následných právnych predpisov Európskym parlamentom a Radou bude mať zásadný význam pre úplné vykonanie prijatých legislatívnych rozhodnutí s cieľom zabezpečiť posilnenú kontrolu hraníc. EBCGA je potrebné neustále monitorovať a analyzovať jej činnosť s cieľom prehodnotiť jej potreby v prípade potreby.

Všetky agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa podieľajú na riadení hraníc, by mali mať primerané financovanie, aby sa zabezpečila ich každodenná činnosť a schopnosť chrániť vonkajšie hranice EÚ.

Účinná ochrana vonkajších hraníc EÚ je predpokladom riadneho fungovania schengenského priestoru a zrušenia dočasných kontrol na vnútorných hraniciach. Členské štáty si však ponechávajú právo zaviesť dočasné kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré by sa mali zavádzať len výnimočne a primerane na obmedzené obdobie. Každé takéto opatrenie by sa malo zrušiť hneď, ako prestanú existovať hrozby pre vnútornú bezpečnosť.

Zlepšenie návratu a readmisie

Účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a ochrana schengenského priestoru idú ruka v ruke s účinnou ochranou vonkajších hraníc EÚ, ako aj s účinnou návratovou politikou pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právny dôvod na pobyt v EÚ.

Napriek neustálemu úsiliu členských štátov, Európskej komisie a EBCGA nie je miera návratov ani zďaleka uspokojivá.

Zvýšenie počtu návratov si vyžaduje ďalšie úsilie členských štátov a tretích krajín. Návratové systémy členských štátov musia fungovať koordinovane. Medzi kľúčové opatrenia patrí aktívne monitorovanie situácie štátnych príslušníkov tretích krajín počas celého konania o návrate a dodržiavanie ich povinnosti návratu s cieľom zabrániť útekom a sekundárnym pohybom a posilniť pomoc spolupracujúcim štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú odísť dobrovoľne.

Je nevyhnutné dokončiť prepracovanie smernice o návrate. Na zabránenie útekom a zefektívnenie návratov sú potrebné cielené zmeny pravidiel upravujúcich zaistenie a alternatívne formy zaistenia. V prípade potreby musí byť zaistenie možné na čo najkratšie obdobie, musí sa využívať a udržiavať len počas prebiehajúcich opatrení na odsun.

Kľúčové je aj úplné zavedenie Schengenského informačného systému pre návraty, čím sa zlepšia postupy na hraniciach a zabráni sa sekundárnym pohybom.

Príslušné orgány členských štátov pre návrat by mali v plnej miere využívať nový mandát EBCGA pre návraty, pričom by mali zohľadniť jeho rozšírenie vo vnútornom aj vonkajšom rozmere vrátane činností pred návratom a po návrate.

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer mandátu v oblasti návratov, agentúra by mala využívať všetky dostupné nástroje a kapacity na vytvorenie pákového efektu pre spoluprácu s tretími krajinami v oblasti návratov. To musí byť súčasťou súdržnej novej "stratégie pre Afriku".

V rámci Dohody z Cotonou sa každý z afrických, karibských a tichomorských štátov zaviazal k návratu a readmisii všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa nezákonne zdržiavajú na území členského štátu Európskej únie, a to na žiadosť tohto členského štátu a bez zbytočných prieťahov. Tento záväzok nepriniesol v tejto oblasti lepšie výsledky. Preto vyzývame na podporu nového partnerstva medzi EÚ a AKT, aby sa lepšie presadzovali aspekty spolupráce medzi EÚ a AKT týkajúce sa migrácie.

Rokovania o readmisných nástrojoch, ako aj ich vykonávanie by sa mali opierať o silný a konzistentný odkaz, že EÚ a jej členské štáty očakávajú spoluprácu zo strany dotknutej tretej krajiny. To môže znamenať uplatnenie širších politických pák. Na tento účel slúži novozmenené nariadenie o vízovom kódexe.

Spolupráca by mala byť vzájomne prospešná a založená na zásade "viac za viac", pričom dodatočné úsilie krajín pôvodu a tranzitu má byť odmenené zvýšenou spoluprácou a dodatočnou podporou. Všetky príslušné politiky, nástroje a činnosti EÚ vrátane obchodných dohôd, ako aj rozvojovej pomoci, legálnej migrácie a vízovej politiky by preto mali byť prepojené so spoluprácou tretích krajín v oblasti migrácie a návratu/readmisie, pokiaľ ide o predchádzanie nelegálnej migrácii a návrat nelegálnych migrantov do krajiny pôvodu. Mali by sa vykonávať pravidelné preskúmania úrovne spolupráce s cieľom aktualizovať tieto nástroje podľa potreby. Nedostatočná spolupráca krajín pôvodu a tranzitu by mala viesť k zníženiu spolupráce a podpory, ale bez toho, aby bola ovplyvnená humanitárna pomoc s cieľom zachovať život, predchádzať utrpeniu a zmierňovať ho a pomáhať zachovať ľudskú dôstojnosť tvárou v tvár prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným človekom.

Pokiaľ ide o vnútorný rozmer jej mandátu v oblasti návratu, agentúra by mala ďalej posilňovať spoločnú platformu pre návrat na zhromažďovanie informácií, analýzu, plánovanie a organizáciu spoločných akcií s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, najmä pri organizácii a vykonávaní postupov návratu a readmisie.

Je veľmi dôležité, aby sa rozhodnutia o návrate mohli vzájomne uznávať a aby sa na tento účel poskytli finančné prostriedky. Účinnosť návratov sa môže zvýšiť len vtedy, ak sa zvýši koordinácia a bude sa pracovať na európskom prístupe.

Nedávno prijaté nariadenie o vytvorení európskej siete styčných imigračných úradníkov (ILO) by malo ďalej posilniť schopnosť EÚ koordinovať a využívať ILO vyslaných do tretích krajín, aby sa účinnejšie reagovalo na priority Únie v oblasti migrácie, konkrétne na prevenciu a boj proti nelegálnej migrácii, uľahčovanie návratov a riadenie legálnej migrácie.

MOP v kombinácii s kontaktnými úradníkmi pre návrat a európskymi styčnými úradníkmi pre migráciu v tretích krajinách, ktoré sú ustanovené v novom nariadení EBCGA, by mali viesť k efektívnemu nasadeniu v tretích krajinách a umožnia im vyvíjať tlak na operačnej úrovni na základe konkrétnych žiadostí členských štátov o návrat/readmisiu.

Spoločný európsky azylový systém, ktorý je vhodný na daný účel

Súčasný spoločný európsky azylový systém musí zostať na prvom mieste programu a musí sa komplexne zreformovať, aby mohol vždy riadne fungovať, reagovať na budúce migračné krízy a globálne migračné trendy. Predchádzanie nelegálnemu prekračovaniu hraníc je potrebné spojiť s pevným systémom riadenia žiadateľov o azyl na území EÚ, aby sa zabezpečila udržateľnosť schengenského priestoru.

Podľa Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) sa v dôsledku nedostatku európskych pravidiel väčšinou žiadostí stále zaoberá len päť členských štátov.

Azylová a migračná politika EÚ odolná voči krízam a schengenský systém odolný voči krízam sú základnými predpokladmi našej spoločnej európskej budúcnosti.

Riešenie dublinského nariadenia, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu EÚ zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl, je jedným z predpokladov odolného CEAS.

Fungujúci CEAS závisí od solidarity, ktorá je základom každého prístupu EÚ k migrácii.

EÚ by mala zabezpečiť, aby sa v budúcom modeli väčšina žiadostí žiadateľov o azyl podávala mimo Únie alebo na vonkajších hraniciach Únie, alebo v tranzitnej zóne členského štátu pred rozhodnutím o vstupe žiadateľa. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť preskúmanie prípustnosti alebo preskúmanie vo veci samej, čo by umožnilo, aby sa o takýchto žiadostiach za presne vymedzených okolností rozhodovalo na vonkajších hraniciach alebo na regionálnych vyloďovacích platformách. Reformovaný CEAS by mal zabezpečiť, aby členské štáty prijali svoj spravodlivý podiel zodpovednosti pri dodržiavaní zásady solidarity a subsidiarity. Najlepší záujem detí sa musí posudzovať a zohľadňovať ako prvoradé hľadisko pri všetkých opatreniach alebo rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, pričom by sa malo zabezpečiť právo každého dieťaťa na to, aby sa s ním zaobchádzalo predovšetkým ako s dieťaťom.

Pri navrhovaní jednotných pravidiel pre azyl by sa mala náležite zohľadniť zložitosť predchádzania zneužívania, ako je kupovanie azylu žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, ktorých sekundárny pohyb je podmienený nielen podmienkami prijatia, ale do určitej miery aj ekonomickými faktormi a známou kultúrnou príbuznosťou v cieľových krajinách, a zároveň by sa mali osoby pod medzinárodnou ochranou motivovať, aby zostali na území členského štátu, v ktorom bola pôvodne poskytnutá. Takéto pravidlá by mali zabezpečiť, aby sa fungovanie reformovaného dublinského systému nenarušilo takýmito pohybmi a aby ich členské štáty plne dodržiavali.

Fungujúci CEAS závisí od solidarity medzi všetkými členskými štátmi, ktorá je základom každého prístupu EÚ k migrácii. Reformovaný CEAS by mal členským štátom umožniť, aby tvorili súčasť rámca EÚ, v ktorom sa prichádzajúci žiadatelia o azyl spravodlivo rozdelia medzi ne, čím sa zmierni tlak štátov prvého vstupu. Členské štáty, ktoré sa zdráhajú zapojiť do tohto rámca, musia významne a hmatateľne prispieť prostredníctvom iných foriem zmysluplnej solidarity. Rámec EÚ pre premiestňovanie medzi členskými štátmi by mal zabezpečiť, aby všetci žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli v plnej miere a rýchlo využívať svoje práva na ochranu v členskom štáte premiestnenia, a zároveň zabrániť premiestneniu žiadateľov, ktorí pravdepodobne dostanú negatívne rozhodnutie o svojej žiadosti, do iného členského štátu, a tým aj zbytočnému predlžovaniu ich pobytu v Únii.

EÚ by mala v rámci ucelenej "stratégie pre Afriku" obnoviť diskusiu o regionálnych platformách pre vylodenie na oboch stranách Stredozemného mora, kde by bolo možné bezpečne prijať žiadateľov o azyl a účinne, dôstojne a ľudsky posúdiť ich žiadosti. Takéto regionálne platformy pre vyloďovanie by mohli prevádzkovať EASO a EBCGA, a to bez toho, aby bolo dotknuté riadne fungovanie reformovaného dublinského systému.

Každá bezpečná krajina v Stredozemnom mori, tak štáty EÚ, ako aj tretie krajiny, zohráva úlohu pri pátracích a záchranných operáciách. Vyloďovanie by sa malo uskutočňovať v súlade s medzinárodným právom, aj keď sa uskutočňuje mimo územia EÚ.

Záchrana životov na mori je právnou povinnosťou podľa medzinárodného práva aj práva Únie, ale predovšetkým aktom ľudskosti a solidarity voči ohrozeným osobám. Členské štáty musia jednotlivo, ako aj keď konajú ako členské štáty EÚ alebo na príslušných medzinárodných fórach, dodržiavať normy príslušného medzinárodného práva a práva Únie, pokiaľ ide o pomoc osobám v núdzi. Plavidlá vykonávajúce pátracie a záchranné operácie musia dodržiavať príslušné medzinárodné právo a právo Únie a riadiť sa pokynmi príslušného záchranného koordinačného centra a spolupracovať s orgánmi členských štátov a agentúrou Frontex s cieľom zabezpečiť bezpečnosť migrantov.

Dohoda medzi EÚ a Tureckom do začiatku tohto roka výrazne znížila migračný tlak na Európu. Uzatvorením podobných dohôd s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu možno zabrániť nelegálnej migrácii, pričom veľký počet migrantov môže využívať finančnú podporu v krajinách pôvodu alebo tranzitu. Nástroj EÚ pre utečencov v Turecku poskytol takmer 1,7 milióna Sýrčanov podporu na základné denné potreby a viac ako 500 000 detí utečencov dostalo podporu na školskú dochádzku. Avšak masívny a organizovaný tlak migrantov na grécko-tureckú hranicu, ako aj na grécke ostrovy, ktorý už nejaký čas dosahuje mimoriadne znepokojujúcu úroveň, spôsobil, že situácia v hotspotoch na ostrovoch je z hľadiska podmienok prijímania neudržateľná. Tlak na pozemných hraniciach môže viesť k násiliu. EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie, aby Turecko dodržalo svoje záväzky vyplývajúce z dohody medzi EÚ a Tureckom.

Ďalším posilnením a harmonizáciou pravidiel CEAS by sa malo zabezpečiť aj to, aby bolo zaobchádzanie v celej EÚ relatívne rovnaké a aby sa znížili neprimerané faktory, ktoré by priťahovali k príchodu do EÚ.

Schopnosť rozhodujúcich orgánov vykonávať dôsledné a spravodlivé posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu závisí od rôznych faktorov, ktoré sú vlastné ich vnútornej organizácii, zdrojom a fungovaniu. Kľúčom k rýchlemu a účinnému azylovému konaniu je predsunutie azylových systémov, politika investovania do kvality rozhodovania na prvom stupni prostredníctvom poskytovania dostatočných zdrojov príslušným orgánom, odbornej prípravy ich zamestnancov, ako aj kľúčových procesných záruk, ktoré žiadateľom umožnia predložiť všetky prvky ich žiadostí v čo najskoršom štádiu.

Úloha úradu EASO je kľúčová, pokiaľ ide o poskytovanie podpory členským štátom pri spracúvaní žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako aj pri odbornej príprave pracovníkov zodpovedných za vybavovanie žiadostí o azyl. Podpora a informácie by sa mali rozšíriť na deti bez sprievodu a odlúčené deti v súlade s ich najlepším záujmom. Je naliehavo potrebné, aby sa úrad EASO stal plnohodnotnou agentúrou s potrebnými právomocami a zdrojmi.

Ako plnohodnotná agentúra by mal byť úrad EASO oprávnený poskytovať členským štátom na mieste odbornú podporu pri identifikácii krajín pôvodu osôb, ktoré cestujú bez dokladov totožnosti.

Zrýchlené konanie a hraničné konanie sú nevyhnutnými nástrojmi na účinné riešenie posudzovania žiadostí, ktoré sú zjavne podvodné, zjavne neopodstatnené alebo neprípustné, a preto by mali byť povinnými súčasťami budúcej európskej azylovej politiky, ktorá by mala uprednostňovať aj žiadosti o azyl podané priamo na vonkajších hraniciach alebo mimo Európy.

Je potrebné ďalej preskúmať regionálne opatrenia na určenie miest vylodenia, aby sa odbremenili štáty v prvej línii od výlučnej zodpovednosti za vylodenie a ďalšie spracovanie osôb zachránených na mori.

Presídlenie

Presídlenie je bezpečnou a legálnou alternatívou k nelegálnym a nebezpečným cestám pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu, a prejavom európskej solidarity s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré prijímajú veľký počet osôb utekajúcich pred vojnou alebo prenasledovaním. O tom, koľko osôb bude presídlených v rámci EÚ, by mali naďalej rozhodovať členské štáty. Pokračujúce záväzky členských štátov týkajúce sa presídľovania ako bezpečnej a legálnej cesty do EÚ potvrdzujú, že toto presídľovanie zostáva jedným zo základných nástrojov, ktoré umožňujú ľuďom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, prísť do EÚ riadeným, kontrolovaným, bezpečným a dôstojným spôsobom. Zároveň by sa mala zvýšiť zodpovednosť za ochranu nielen zo strany EÚ ako celku, ale rovnako aj zo strany medzinárodného spoločenstva, keďže v súčasnosti je táto zodpovednosť na globálnej úrovni rozdelená nerovnomerne. Ďalší vývoj v tomto smere by sa mal podporovať a vychádzať z fóra OSN o utečencoch, kde by sa mala zásada medzinárodného rozdelenia zodpovednosti uviesť do konkrétnej praxe.

Legálna migrácia

Inteligentné riadenie migrácie si vyžaduje nielen politiku riešenia neregulárnych tokov pri súčasnom zabezpečení ochrany pre osoby v núdzi, ale aj aktívnu politiku udržateľných, transparentných a dostupných legálnych ciest, z ktorých bude mať prospech Európa, ako aj krajiny pôvodu.

Európa je starnúci kontinent s klesajúcim počtom obyvateľov v produktívnom veku, ktorý by sa mal v nasledujúcom desaťročí znížiť o 18 miliónov. Okrem toho zmeny v zručnostiach požadovaných na trhoch práce EÚ v rokoch 2012 až 2025 ukazujú rastúcu potrebu vysokokvalifikovaných pracovníkov (zo 68 na 83 miliónov, t. j. +23 %). Členské štáty by mali prehodnotiť svoje sociálne a rodinné politiky s cieľom riešiť tieto zmeny a pomôcť EÚ ako celku čeliť týmto novým skutočnostiam.

EÚ musí zlepšiť pravidlá migrácie a preskúmať spôsoby, ako prilákať manuálne pracujúcich, ako aj vysokokvalifikovaných legálnych migrantov a podnikateľov, ktorí môžu obsadiť voľné pracovné miesta a podporiť hospodársky rast. EÚ musí reformovať modrú kartu EÚ a uvažovať o súboroch dlhodobých, krátkodobých a sezónnych víz, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu pracovnej situácie v Európe, ako aj v krajinách pôvodu. Je potrebné rešpektovať právomoci členských štátov v tejto oblasti a práve členské štáty určujú podmienky poskytovania prístupu na svoje pracovné trhy.

Legálna migrácia sa musí stať súčasťou celkovej diskusie s tretími krajinami pôvodu a tranzitu o tom, ako spolupracovať pri riadení migračných tokov. EÚ by mala podporovať spoluprácu malých a stredných podnikov medzi členskými štátmi a tretími krajinami a presadzovať systém investícií, a nie výlučne pomoci.

Malo by sa začať uvažovať o možných spôsoboch zmeny rámca EÚ pre riadenie legálnej a najmä pracovnej migrácie, a to aj inšpiráciou úspešnými bodovými modelmi, ktoré vyvinuli iné krajiny, napríklad Kanada, a s ohľadom na právomoci členských štátov.

Riešenie základných príčin migrácie

Sme presvedčení, že naša stratégia pomoci a zahraničnej politiky EÚ musí zohľadňovať aj migračnú politiku. Európska komisia by to mala zohľadniť pri vypracovaní novej "stratégie pre Afriku", ako aj komplexnej stratégie s Blízkym východom. EÚ by mala častejšie poskytovať pomoc hostiteľskej krajine s cieľom zabrániť nelegálnej ekonomickej migrácii. Jedným zo zastrešujúcich cieľov politiky pomoci EÚ musí byť aj riešenie základných príčin migrácie vrátane demografických problémov. Preto by sa mala zamerať na pomoc pri rozvoji stabilných inštitúcií v bezprostrednej oblasti Európy s cieľom podporiť udržateľný rozvoj spoločnosti.

Riešenie problému migrácie si vo svojej podstate vyžaduje partnerstvo s Afrikou zamerané na zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu pri rešpektovaní jeho zásad a cieľov. To si bude vyžadovať nielen zvýšenie financovania rozvoja, ale aj kroky smerujúce k vytvoreniu nového rámca umožňujúceho podstatné zvýšenie súkromných investícií zo strany Afričanov aj Európanov. Osobitný dôraz by sa mal klásť na vykonávanie trvalo udržateľných cieľov OSN s osobitným zameraním na vzdelávanie, zdravotníctvo, infraštruktúru, inovácie, dobrú správu vecí verejných a posilnenie postavenia žien. Okrem toho by sa mali zohľadniť poznatky z fóra na vysokej úrovni Afrika - Európa 2018, keďže zdôrazňujú, ako využiť nevyužitý potenciál inovácií a digitalizácie ako dôležitých faktorov nášho budúceho rozvoja.

Je nevyhnutné spolupracovať s partnerskými krajinami na odolnosti a stabilite a na vytváraní pracovných miest a príležitostí pre migrantov a utečencov, ako aj pre hostiteľské komunity.

EÚ musí vychádzať z doterajších skúseností trustového fondu EÚ pre Afriku a pokračovať v práci vykonanej na africkom kontinente. Mala by doplniť trustový fond na rok 2020 príspevkami členských štátov a Európskej komisie a zároveň presne určiť potreby.

Činnosť EÚ by mala byť zameraná na príspevok k hospodárskemu rozvoju miestnych komunít a regiónov, a tým na zníženie migračného tlaku prostredníctvom zlepšenia zručností a zamestnateľnosti potenciálnych a/alebo vracajúcich sa migrantov.

Úsilie o rozšírenie EÚ na západnom Balkáne a aktívna susedská politika EÚ pomáhajú rozširovať oblasť prosperity a posilňovať právny štát, a preto sú účinnými preventívnymi nástrojmi na lepšie riadenie migračných tokov. Neoddeliteľnou súčasťou tohto úsilia by mala byť posilnená strategická a operačná spolupráca medzi EÚ a krajinami na jej východných a južných hraniciach.

Integrácia

Hoci EÚ môže na základe článku 79 ods. 4 ZFEÚ poskytovať stimuly a podporu pre opatrenia členských štátov, integrácia zostáva v kompetencii jednotlivých štátov.

Migračné toky v posledných rokoch posilnili potrebu účinných politík v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

Integrácia je predpokladom inkluzívnej, súdržnej a prosperujúcej spoločnosti. Chápeme, že integrácia je obojstranný proces a že neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu musí byť rešpektovanie hodnôt, na ktorých je Únia postavená.

Vyzývame členské štáty na nový prístup k integrácii zameraný na sociálne začlenenie a začlenenie na trh práce, poskytovanie jazykových a integračných kurzov s osobitným zameraním na migrantky a iné zraniteľné osoby a riešenie problémov mestských get. Integrácia v čo najskoršom štádiu prostredníctvom hlavných a cielených opatrení je základným faktorom, ktorý prispieva k celkovej súdržnosti spoločnosti v Európe, ako aj dôležitým faktorom pri minimalizácii rizík, pokiaľ ide o možnú trestnú činnosť a vystavenie radikalizácii.

Právny štát a základné práva, ako je sloboda prejavu, rovnaké práva mužov a žien a rešpekt a dialóg medzi náboženskými spoločenstvami, sú základnými prvkami nášho hodnotového systému a musia ich rešpektovať všetci vrátane migrantov. Nemôžeme pripustiť paralelné spoločnosti, v ktorých sa systematicky podkopávajú základné hodnoty Únie, a musíme zintenzívniť boj proti všetkým takýmto extrémistickým ideológiám.

Účasť všetkých aktérov zapojených do spoločnosti je kľúčová a pri rešpektovaní právomocí členských štátov, pokiaľ ide o integračné opatrenia, by takéto opatrenia pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom mali podporovať začlenenie, a nie izoláciu, a to v spolupráci s regionálnymi orgánmi, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v integračných procesoch.