Migračné krízy nie sú nevyhnutné

Keď sme v januári tohto roku varovali, že Európa sa prepadá do novej migračnej krízy, sociálni demokrati a liberáli nás obvinili, že živíme plamene populizmu. Odmietli naše varovania a obavy občanov. Namiesto toho, aby hľadali riešenia na zastavenie nelegálneho prílevu migrantov do Európy, ignorovali ho.

Zatiaľ čo starostovia a poslanci miestnych zastupiteľstiev zo všetkých strán bijú na poplach, že dosiahli hranice svojich možností, ako ľuďom pomôcť, ľavica spomaľuje reformu azylových a migračných zákonov v Európe a torpéduje pokusy o spoluprácu s krajinami severnej Afriky, ako je Tunisko, s cieľom znížiť počet nelegálnych príchodov na lodiach. Politická zodpovednosť za toto zlyhanie pri ochrane európskych hraníc leží priamo v tábore sociálnych demokratov a liberálov.

Teraz Európa opäť čelí migračnej kríze a politickou tragédiou je, že sme to predvídali. V priebehu jedného týždňa dorazilo na pobrežie Lampedusy, malého ostrova s približne 6 000 obyvateľmi vzdialeného 145 km od pobrežia Tuniska, viac ako 10 000 migrantov. V priebehu niekoľkých hodín sa počet obyvateľov tohto malého ostrova zdvojnásobil so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú pre migrantov, úrady a obyvateľov. Je to situácia, ktorú by žiadne mesto alebo obec nikde v Európe nepovažovali za prijateľnú.

Bez európskeho prístupu sa budeme pohybovať od jednej migračnej krízy k druhej. Čas konať je teraz.

Na rovinu povedané, v tejto situácii sme sa ocitli preto, lebo prezident Macron a kancelár Scholz odmietli prevziať zodpovednosť za tento európsky problém. Lampedusa nie je len taliansky ostrov, je to európsky ostrov a ľudia, ktorí tam prichádzajú, tam nechcú zostať. Chcú ísť do Francúzska a Nemecka, do Švédska a Holandska. Ako je možné, že vedúci predstavitelia Francúzska a Nemecka môžu ignorovať jednoduchú skutočnosť: ľudia neprechádzajú do Talianska, ale do Európy. Namiesto toho, aby sa Európa odvrátila a nechala Taliansko s touto situáciou osamotené, musí spoločne priniesť riešenia.

Francúzska vláda síce rýchlo posiela na talianske hranice posily, aby udržala ekonomických migrantov v Taliansku, ale doteraz odmietala, rovnako ako nemecká vláda, podporiť dohodu s Tuniskom, ktorá by mohla znížiť počet nelegálnych príchodov. Nie sme naivní, pokiaľ ide o to, s kým máme do činenia v Tunise, ale nemôžeme zabrániť ľuďom, aby riskovali svoje životy pri prechode cez Stredozemné more, bez toho, aby sme vybudovali dobré vzťahy s krajinami v severnej Afrike. Od najbližšieho zasadnutia ministrov vnútra očakávame, že vyšlú jednoznačný signál podpory memorandu s Tuniskom.

Čo je ešte horšie, jediný návrh sociálnych demokratov a liberálov na opätovné získanie kontroly nad nelegálnou migráciou sú pátracie a záchranné misie. Nie sme proti pátracím a záchranným akciám, ale nemôže to znamenať len to, že zachránení ľudia sa automaticky privezú do európskeho prístavu. Potrebujeme novú európsku námornú misiu v Stredozemnom mori, ktorá však musí byť schopná vrátiť migrantov na severoafrické pobrežie. Len tak prelomíme obchodný model zločineckých gangov, ktoré bohatnú na pašovaní ľudí do Európy.

Realita je aj taká, že drvivá väčšina ľudí, ktorí sa vydávajú na cestu cez more, sú ekonomickí migranti, nie sú to utečenci, ktorí majú len malú alebo žiadnu šancu získať v Európe medzinárodnú ochranu. Pašeráci ľudí však tiež vedia, že európska politika návratov nefunguje. Po prekročení hranice sú postupy a logistika také komplikované a nákladné, že je takmer nemožné poslať niekoho späť. Napriek tomu chce ľavica v Európe vytvoriť ešte prísnejšiu legislatívu, než je teraz. Namiesto toho, aby sa ekonomických migrantov snažila rozmiestniť po celej EÚ, mala by ich rýchlo a dôsledne posielať späť.

Európa v posledných rokoch prijala viac ukrajinských utečencov, ako sme kedy v histórii prijali my. Sme na to hrdí. Zastávame základné právo na azyl, ktoré je určujúcou zásadou našich vzťahov so zvyškom sveta. Zároveň sa radikálne zmenil rozsah a zložitosť migrácie. Čím dlhšie budeme čakať s realistickejším a menej idealistickým prístupom k migrácii, tým viac to bude podkopávať dôveru občanov vo vládu, či už miestnu, národnú alebo európsku.

Nie je to nevyhnutnosť. Vieme, čo máme robiť. Potrebujeme, aby sa Európa zjednotila okolo reformy migrácie a azylu, ktorá je na dosah. K dosiahnutiu dohody sme bližšie ako kedykoľvek predtým. Po rokoch sa ľudia budú na tento moment pozerať ako na najväčšiu premárnenú príležitosť za posledné desaťročie alebo ako na prvý krok k obnoveniu poriadku v migračných tokoch, ktoré prichádzajú do Európy.

Na dosiahnutie prelomu musia sociálni demokrati a liberáli akceptovať, že vonku je nový svet, že bez európskeho prístupu sa budeme pohybovať od jednej migračnej krízy k ďalšej, pomaly živiť krajnú pravicu a podkopávať podporu ľudí pre Európsku úniu. Čas konať je teraz.