Migračná politika EÚ nie je dostatočne dobrá

Osobitný samit o migrácii by mal odblokovať kľúčové reformy v súvislosti s veľkým prílevom migrantov

Európa sa v súčasnosti námesačne dostáva do ďalšej migračnej krízy. Len minulý rok prišlo do Európy najmenej 330 000 nelegálnych migrantov - to je o viac ako 60 % viac ako v roku 2021 a viac ako kedykoľvek od roku 2015 a 2016. Tieto čísla sú neprijateľné a ukazujú, že súčasné európske migračné politiky zlyhali. Nedávny prieskum Eurobarometra nameral, že 70 % Európanov sa obáva vplyvu migrácie na svoj život. Osobitný samit o migrácii je kľúčovou príležitosťou na oživenie nefunkčného migračného programu.

Zaoberáme sa dvoma hlavnými piliermi: Po prvé, potrebujeme silnú ochranu našich vonkajších hraníc. Potrebujeme plne funkčnú a posilnenú pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). O tom, kto príde do Európy a kto nie, rozhoduje štát, a nie mafia. Ak chceme zachovať voľný pohyb v rámci EÚ, ľudia musia vedieť, že vonkajšie hranice sú chránené.

Podľa nášho názoru to znamená aj výstavbu plotov všade tam, kde to môže byť potrebné. Keď diktátor Lukašenko začal využívať migrantov na útok na Európu v rámci ruskej hybridnej vojny, Európska komisia to odmietla financovať z fondov EÚ. Je jednoducho realitou ochrany hraníc, že ak chceme kontrolovať, kto prichádza do EÚ, potrebujeme infraštruktúru. Odmietanie európskych finančných prostriedkov na tento účel je chybou.

Zároveň sa nám musí konečne podariť vrátiť ľudí, ktorí nemajú právo na pobyt. Viac ako polovica ľudí, ktorí prichádzajú, nikdy nezíska oficiálny azylový štatút v Európe, a to platí najmä pre tých, ktorí cestujú južnými trasami. Ich jedinou možnosťou je ilegalita. To je nehumánne a neprijateľné. Európska komisia v tejto oblasti v posledných rokoch neurobila žiadny pokrok. To jednoducho nestačí.

Rovnako ako situácia okolo pátracích a záchranných operácií nie je dostatočne dobrá. Nie je udržateľné, aby sme hliadkovanie na južnej morskej hranici prenechali mimovládnym organizáciám. Zapojenie občianskej spoločnosti je vítané, ale potrebujeme jasný súbor pravidiel, ktorý by definovala EÚ. Preto požadujeme kódex správania pre MVO, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné misie.

Druhým pilierom, okrem rozhodnosti na hraniciach, je európska solidarita a pomoc tým, ktorí potrebujú ochranu. V prípade utečencov z Ukrajiny Európa dokázala, že je schopná a ochotná prejaviť obrovskú solidaritu. Milióny Európanov štedro ponúkli pomoc ľuďom z Ukrajiny v podobe potravín a prístrešia, peňazí a generátorov. Ak ľudia vedia, že vonkajšia hranica je strážená, sú ochotní pomôcť tým, ktorí to potrebujú.

Migračná kríza je spoločnou európskou výzvou, ktorú musíme zvládnuť spoločne. Prijímacie kapacity na severozápade Európy sú preplnené a s prichádzajúcou jarou dosiahnu príchody na juh ešte vyššiu úroveň. Vzhľadom na hrozbu zo strany Ruska a Turecka, že migranti sa stanú zbraňou, ktorá naruší fungovanie EÚ, je jasné, že nikto už nemôže odvrátiť zrak.

Namiesto permanentnej špirály rozhorčenia potrebujeme dlhodobú stratégiu riešenia problémov. Namiesto eskalácie, ako to urobilo Francúzsko, keď prijalo jednu loď s 234 utečencami na palube, by sme sa mali zamerať na solidaritu a nestratiť zo zreteľa širšie súvislosti. Pre porovnanie, len minulý rok prišlo do Talianska cez Stredozemné more viac ako 100 000 migrantov.

Nemecko a Francúzsko prisľúbili Taliansku, že v rámci mechanizmu dobrovoľnej solidarity prijmú viac ako 7 000 migrantov. Splnili to? Vôbec nie! V rámci tohto mechanizmu bolo do Nemecka a Francúzska premiestnených len 202 ľudí z Talianska. Potrebujeme viac než len solidaritu na papieri zo strany Paríža a Berlína.

Napokon, musíme prehodnotiť, ako môže Európa zabrániť tomu, aby ľudia vôbec podstupovali nebezpečný prechod. Veľkú úlohu tu zohráva politika hospodárskeho rozvoja a medzinárodného obchodu. Jednoduchým faktom však zostane, že ľudia chcú prísť do Európy. Preto sa domnievame, že by sa mala obnoviť stará myšlienka registračných a prijímacích centier mimo európskeho územia. Čo najviac ľudí by malo vedieť, aké sú ich vyhliadky, skôr než začnú riskovať svoje životy.

Zastávame základné právo na azyl, ktoré je určujúcou zásadou našich vzťahov so zvyškom sveta. Sme kontinentom slobody a solidarity. Zároveň sa radikálne zmenil rozsah a zložitosť migrácie. Európa sa tejto novej realite ešte musí prispôsobiť. Práve to je potrebné urobiť na osobitnom samite 9. a 10. februára.