Migrácia – čas konať

Akýkoľvek prístup k otázkam migrácie musí byť holistický. Každý aspekt treba považovať za súčasť komplexnej stratégie, ktorej ústredným bodom je zásada konkrétnej solidarity.

• V roku 2014 prišlo do EÚ vyše 276 000 neregulárnych migrantov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšenie o 155 %. Minulý rok prišlo pri plavbe cez Stredozemné more o život 3 200 z nich a začiatkom tohto roka viac ako 1 500, z toho 700 zahynulo pri najhoršej katastrofe na líbyjskom pobreží.
• Počet žiadateľov o azyl v EÚ28 v roku 2014 vzrástol na takmer 650 000, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje zvýšenie o 40 %.
• Počet žiadateľov o azyl zo Sýrie dosiahol v roku 2014 v 28 členských štátoch EÚ 124 000, čo predstavuje takmer 20 % z celkového počtu zo všetkých nečlenských krajín EÚ. Nemali by sme ignorovať tlak z východu (z Ukrajiny).
• Päť členských štátov (Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Maďarsko) prijíma a spracúva žiadosti 70 % všetkých žiadateľov o azyl, zatiaľ čo členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ (Taliansko, Malta, Grécko a Bulharsko) sú vystavené neprimeranému tlaku spôsobenému žiadosťami o azyl a migračnými tokmi.
• V roku 2013 členské štáty EÚ vydali 425 875 rozhodnutí o návrate, hoci v skutočnosti sa vrátilo 166 975 osôb, t. j. menej ako 40 %.

Reakcia na krízu azylového systému

• Členské štáty musia zabezpečiť úplnú transpozíciu nového azylového balíka do júla 2015 a presadzovať ho v plnom rozsahu.
• Spravodlivejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a jej spoločné znášanie nesmie byť len sloganom: skupina PPE vyzýva Európsku komisiu, aby upravila súčasný systém tak, že ho rozšíri o záväzný mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa medzi štáty budú rozdeľovať žiadosti o azyl po tom, ako sa prekročí určitý strop v niektorom z členských štátov. Takýto mechanizmus by sa mohol uplatňovať na základe kritérií, ako je veľkosť krajiny, počet jej obyvateľov, jej hospodárska situácia a počet migrantov, ktorí sa v danom členskom štáte už nachádzajú. 
• Na doplnenie je potrebné vypracovať nový systém prerozdeľovania žiadateľov v rámci EÚ.
• V politikách EÚ by sa malo jasne rozlišovať medzi oprávnenými žiadateľmi o azyl a neregulárnymi migrantmi.
• S cieľom kontrolovať a obmedziť migračné toky pred príchodom migrantov na hranice EÚ by sa mali podporovať dohody s tretími krajinami.
• Mal by sa zaviesť pojem „tretie krajiny, ktoré nie sú bezpečné“ (vojnové zóny), aby sa urýchlilo spracúvanie žiadostí pochádzajúcich z týchto krajín.
• Pojem „bezpečné tretie krajiny“ (väčšina krajín západného Balkánu) by sa mal spresniť, aby sa urýchlili postupy a podporili sa návraty v prípade neopodstatnených žiadostí.
• Bolo by potrebné zvážiť zavedenie pravidla udeľovania humanitárnych víz, najmä pre maloletých bez sprievodu.
• Mali by sa zriadiť informačné strediská v tretích krajinách, ktoré by boli financované v spolupráci s vládou danej krajiny a UNHCR.
• Mali by sme pomôcť členským štátom, pokiaľ ide o ich schopnosť zlepšiť kvalitatívne aj kvantitatívne podmienky prijímania, a to prostredníctvom finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ.
• Zasadzujeme sa o prísne postupy navracania v prípade žiadateľov, ktorých žiadosti boli zamietnuté, v záujme zavedenia spravodlivých a rýchlych postupov, ktorých výsledkom bude buď skutočná integrácia, alebo okamžitý návrat.
• Mala by sa zvážiť možnosť preskúmať žiadosti o azyl v prvom rade mimo EÚ.
• Mali by sme zaviesť posudzovanie situácie z hľadiska včasnej pripravenosti a plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí členských štátov v rámci Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), ktorému treba poskytnúť dodatočné ľudské aj finančné zdroje.
• Mali by sme vytvoriť platformu v rámci EASO založenú na informačných technológiách s cieľom uľahčiť výmenu najlepších postupov a informácií a posilniť koordinačné kapacity úradu na podporu činností členských štátov týkajúcich sa presídlenia, premiestnenia a schopností v oblasti informovania a odbornej prípravy.

Preskúmanie možností legálnej migrácie v záujme zníženia atraktívnosti neregulárnej migrácie

• Legálna migrácia by mala vychádzať z potrieb členských štátov na trhu práce, a to v prípade pracovníkov s nízkou, ako aj vysokou kvalifikáciou, a zo schopnosti členských štátov integrovať migrantov, pričom treba zohľadniť demografické problémy a hospodársku krízu v našich krajinách.
• Je potrebné jednoznačne rozlíšiť nástroje týkajúce sa legálnej migrácie na humanitárne účely od nástrojov legálnej migrácie slúžiacich potrebám členských štátov na trhu práce.
• Pokiaľ ide o legálnu migráciu na humanitárne účely, skupina PPE žiada integrovanejší prístup na úrovni EÚ, pričom vyzýva všetkých 28 členských štátov, aby lepšie využívali programy premiestňovania a dočasnú ochranu (humanitárne víza).
• Pokiaľ ide o legálnu migráciu na plnenie potrieb na trhu práce, skupina PPE žiada plné vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v tejto oblasti, napríklad smernice o jednotnom povolení, smernice o sezónnych pracovníkoch či smernice o vnútropodnikovom presune; rýchle ukončenie skúmania smernice o študentoch a výskumníkoch a revíziu smernice o modrej karte.
• Členské štáty musia zabezpečiť, aby prijímanie nových migrantov sprevádzala spoľahlivá integračná politika (povinné jazykové kurzy, náuka o hodnotách EÚ, sociálne začleňovanie atď.).
• Je potrebná lepšia koordinácia využívania finančných prostriedkov EÚ určených na integračné politiky.

Nulová tolerancia voči obchodníkom s ľuďmi, prevádzačom a sprostredkovateľom, posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach

• Obchodovanie s ľuďmi je moderná forma otroctva a je potrebné odhaliť a zlikvidovať nadnárodné zločinecké siete v miestach, v ktorých pôsobia. Členské štáty a príslušné agentúry preto musia uplatňovať stratégiu nulovej tolerancie.
• Migrácia nesmie byť zárobkovou činnosťou obchodníkov a prevádzačov, ktorí využívajú nové cesty do EÚ a používajú nové metódy (tzv. lode duchov) vykorisťovania migrantov. EÚ a jej členské štáty nesmú zločineckým a teroristickým organizáciám dovoliť, aby svoje zisky používali na zintenzívňovanie svojich činností a posilňovanie štruktúr.
• Skupina PPE vyzýva na vojenskú námornú operáciu EÚ a OSN pri líbyjskom pobreží s cieľom zastaviť obchodovanie s ľuďmi, rozložiť siete prevádzačov a začať systematické zaisťovanie a likvidáciu všetkých plavidiel, ktoré používajú prevádzači.
• Agentúram Europol, Frontex a EUROSUR, ktoré zastrešujú európske činnosti v oblasti migrácie, musia všetky členské štáty poskytnúť na plnenie zverených úloh primerané zdroje (pracovníkov a vybavenie), ako aj právne prostriedky na výmenu dôležitých údajov.
• Musíme odhaľovať podvody týkajúce sa totožnosti a dokumentov a obchodovania a účinne proti nim bojovať.
• Treba zlepšiť kapacity členských štátov a Europolu v záujme spolupráce s orgánmi tretích krajín poverenými presadzovaním práva, a to aj prostredníctvom spoločných operácií zameraných na rozloženie sietí obchodníkov s ľuďmi a organizovaného zločinu.
• Musia sa posilniť právomoci v oblasti kontrol na vonkajších hraniciach: ak bola Frontexu zverená určitá operácia, aj jej velenie by mal zabezpečovať Frontex, a nie žiadajúci členský štát.
• Spolupráca s Tureckom, Mali a Nigériou (prebiehajúce operácie v rámci SZBP) sa musí posilniť a zohrávať prednostnú úlohu v boji proti neregulárnej migrácii, organizovanému zločinu a obchodu s ľuďmi.
• Osobitnú pozornosť treba venovať maloletým bez sprievodu, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi.

Ako riešiť vlny neregulárnych migrantov

• EÚ a členské štáty musia v rámci okamžitej a naliehavej reakcie vyčleniť viac zdrojov na pátracie a záchranné kapacity a zvýšiť počet misií zameraných na záchranu ľudských životov.
• Cestovanie plavidlami, ktoré nie sú bezpečné a sú samovražedné, sa podarí znemožniť iba tak, že sa v spolupráci s tretími krajinami budeme účinne zaoberať hlavnými príčinami migrácie, a nielen jej následkami.
• Je veľmi dôležité dohodnúť sa na cielenejšej rozvojovej pomoci, a to aj v prípade kapacít v oblasti pohraničnej politiky a presadzovania práva.
• Treba rozvíjať schopnosti prijímania a ochrany v tranzitných krajinách (v EÚ aj v tretích krajinách).
• Je potrebné uplatňovať prísne podmienky spájajúce ciele v oblasti rozvoja a politické ciele (dobrá správa vecí verejných) s finančnou pomocou EÚ.
• Musíme podporovať tretie tranzitné krajiny a krajiny pôvodu pri predchádzaní hromadným odchodom.
• Musia sa presadzovať prísne politiky týkajúce sa návratu neregulárnych migrantov, a to aj prostredníctvom programu EÚ zameraného na hromadné návraty, ktorý koordinuje Frontex.
• Musíme zabezpečiť, aby prijaté politiky a opatrenia nepôsobili motivačne.
• Musíme posilniť bezpečnosť a dohľad na našich vonkajších hraniciach, a to aj využívaním nových technológií, zabezpečením lepšej implementácie a koordinácie už existujúcich IT systémov, ako sú VIS a SIS II, využívaním budúcich nástrojov, ktoré sú vymedzené v balíku predpisov o inteligentných hraniciach, a dôsledným uplatňovaním nového mechanizmu schengenského hodnotenia. Všetky členské štáty musia plne využívať a aktualizovať existujúce databázy.
• Členské štáty si musia plniť povinnosť odoberať odtlačky prstov prichádzajúcich osôb (Eurodac).
• Bolo by potrebné zvýšiť príspevky do rozpočtu Frontexu, posilniť jeho spoločné operácie a nasadiť tímy európskej pohraničnej stráže v súlade s ustanoveniami nového nariadenia o Frontexe.
• Malo by sa presadzovať a podporovať úsilie vyvíjané na diplomatickej úrovni, ako aj snahy pod vedením OSN zamerané na stabilizáciu oblastí postihnutých konfliktami v susedných krajinách (v Líbyi, Sýrii, na Ukrajine atď.), v ktorých vojny a zlyhávajúce štáty podnecujú najrôznejšie formy obchodovania s ľuďmi. Rýchla expanzia skupiny IŠ a ďalšie vyhrotenie rusko-ukrajinského vojenského konfliktu budú mať v konečnom dôsledku dosah na hromadný prílev migrantov a toky vysídlených osôb.

Prepracovanie stratégie spolupráce s tretími krajinami

• Vonkajšie vzťahy, rozvojová politika a humanitárna pomoc musia byť prepojené a musí sa zabezpečiť ich koordinácia s vnútornými politikami a vnútornou bezpečnosťou, aby boli úspešné.
• Musí sa vyhodnocovať efektívnosť súčasných nástrojov (partnerstvá v oblasti mobility, dohody o návrate a readmisii a regionálne siete spolupráce).
• Je potrebné zlepšiť humanitárnu pomoc a systémy poskytovania podpory, aby sa zmiernilo zaťaženie krajín, ktoré hraničia s vojnovými oblasťami (napr. v prípade sýrskeho konfliktu Jordánsko, Tunisko a Libanon). Treba posilniť programy presídľovania.
• Musíme poskytovať pomoc pri rozvoji životaschopných štátov, ktoré svojim obyvateľom poskytujú také podmienky na život, aby mohli naďalej žiť v krajine, z ktorej pochádzajú.
• Je potrebné riešiť obrovský problém, ktorý predstavujú milióny utečencov z Blízkeho východu a na africkom kontinente, najmä v subsaharskej oblasti. EÚ musí vytvoriť viac programov, ktorými sa posilní regionálne premiestňovanie a podporí regionálny rozvoj a regionálne siete spolupráce. V tejto súvislosti poukazujeme na význam existujúcich operácií vykonávaných v rámci SZBP v Mali a Nigérii.
• Vzhľadom na dosah expanzie Islamského štátu na hromadný prílev migrantov a/alebo žiadateľov o azyl by sa mali posilniť a lepšie začleniť otázky bezpečnosti a boja proti terorizmu ako súčasť diplomacie v oblastiach spravodlivosti a vnútorných vecí.