Pozičný dokument skupiny EPP o azyle a migrácii

Predslov k druhému vydaniu

V apríli 2020 prijala skupina PPE po rozsiahlych diskusiách v rámci skupiny komplexný pozičný dokument o azyle a migrácii. Tento dokument, v ktorom sa stanovujú naše kľúčové priority v oblasti azylu a migrácie, je stále veľmi aktuálny. Napriek tomu azylovú a migračnú politiku Únie ovplyvnilo viacero udalostí.

V dôsledku celosvetovej pandémie spôsobenej vírusom SARS-CoV-2, ktorá sa začala v marci 2020, došlo k obnoveniu kontrol na vnútorných hraniciach a narušilo sa fungovanie schengenského priestoru a voľný pohyb osôb. Viedla k drastickému, dočasnému poklesu počtu nelegálnych príchodov do EÚ. Počet neregulárnych vstupov v prvých troch štvrťrokoch roku 2022 je však najvyšší od roku 2016, čo okrem iného poukazuje na oneskorený vplyv prevzatia moci v Afganistane hnutím Taliban na migráciu do Európy. Najaktívnejšími trasami zostávajú západný Balkán a centrálne Stredomorie. V dôsledku toho niekoľko členských štátov buď zachovalo, alebo obnovilo kontroly na vnútorných hraniciach.

V lete 2021 Lukašenkov režim inicioval hybridný útok na východné hranice EÚ prostredníctvom inštrumentalizácie migrantov. Bieloruské orgány organizovali vstup štátnych príslušníkov tretích krajín z Blízkeho východu do Minska a ich ďalší pohyb do EÚ, a to aj prostredníctvom použitia sily voči migrantom a porušenia suverenity Litvy, Lotyšska a Poľska. Táto inštrumentalizácia migrantov nadväzuje na model, ktorý predtým zaznamenali turecké orgány v gréckom Evrose vo februári 2020 a marocké orgány v španielskej Ceute v máji 2020, ako aj na pokračujúcu inštrumentalizáciu, ktorú Türkije zaznamenala na Cypre cez zelenú líniu za posledných 6 rokov.

Rusko 24. februára 2022 začalo nezákonnú agresívnu vojnu proti Ukrajine, čím vyvolalo najväčšie vysídlenie ľudí v Európe od druhej svetovej vojny a vôbec prvú aktiváciu smernice EÚ o dočasnej ochrane od jej prijatia v roku 2001 po vojne v Juhoslávii. Bezprecedentná solidarita s ukrajinskými utečencami je silnou stránkou EÚ a ukazuje, že existuje ochota poskytnúť solidaritu členským štátom, ktoré sú pod tlakom. Prijímanie ukrajinských utečencov spolu s vysokým počtom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu v EÚ, však zaťažuje azylové a prijímacie systémy členských štátov. Okrem toho brutálna agresia Ruska voči Ukrajine vyvolala celosvetovú potravinovú krízu, ktorá mimoriadne tvrdo zasiahla rozvojové krajiny a vytvorila tlak na členské štáty v prvej línii, ako sú Rumunsko a Poľsko, ktoré zabezpečovali tranzit obilia z Ukrajiny.

V tejto súvislosti sa v tomto pozičnom dokumente o azyle a migrácii ustanovuje cielená revízia a aktualizácia dokumentu z apríla 2020, najmä zavedením nových politických návrhov na riešenie situácií inštrumentalizácie a určením skúseností získaných z prijímania ukrajinských utečencov a smernice o dočasnej ochrane.

Úvod

Masová migrácia je celosvetovým fenoménom. Ľudia sa vždy presúvali medzi kontinentmi a v rámci nich, hnaní vojnami a konfliktami, strachom, chudobou, nestabilitou, zmenou klímy, hladom a nádejou nájsť lepšie miesto na život. Ľudia sa tiež legálne a organizovane sťahujú za štúdiom, prácou alebo za rodinou do iných krajín. Tento pozičný dokument sa však zameriava najmä na ľudí, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu, a na nelegálnu migráciu.

Kresťanská demokracia je zakorenená v zásade ľudskej dôstojnosti, podľa ktorej nemožno odoprieť pomoc ľuďom v núdzi. Inšpirovaná touto zásadou chce skupina PPE zabezpečiť humánny prístup k migrácii založený na zodpovedných riešeniach.

V roku 2021 si krízy rôzneho druhu vynútili útek 16,1 milióna ľudí. Tým sa podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zvýšil celkový počet násilne vysídlených osôb až na 103 miliónov v polovici roka 2022. Na konci roka 2021 bolo približne 53,2 milióna z nich vnútorne vysídlených a zvyšok bol vysídlený mimo krajiny pôvodu.

Zvládanie migrácie bolo a naďalej bude jednou z určujúcich, medzigeneračných výziev a príležitostí pre Európu. Skúsenosti z posledného desaťročia ukázali, že sú potrebné účinné opatrenia na obmedzenie nelegálnej migrácie, ktorá bude aj v nasledujúcich rokoch pretrvávajúcou výzvou.

Základné trendy v hospodárskom vývoji, demografické zmeny, globalizácia v oblasti dopravy a komunikácií, ako aj nestabilita v susedných regiónoch znamenajú, že ľudia sa budú naďalej snažiť prísť do EÚ, aby našli útočisko, hľadali lepší život alebo sa stretli so svojimi blízkymi rodinnými príslušníkmi. Je preto nevyhnutné, aby Európska únia konečne našla spoločnú európsku odpoveď na túto výzvu, ktorá zabezpečí zmysluplnú solidaritu a zodpovednosť v súlade s článkom 80 ZFEÚ.

V rokoch 2015/2016 Európska únia čelila výnimočnej výzve, keď k jej brehom v priebehu dvoch rokov dorazili takmer dva milióny ľudí, ktorí na ceste do Európy často riskovali svoje životy v rukách prevádzačov.

Na riešenie tejto výzvy bolo zavedených niekoľko opatrení a boli navrhnuté nové právne predpisy, ale boj proti obchodníkom s ľuďmi a prevádzačom, podpora legálnych ciest, posilnenie našich vonkajších hraníc a riešenie nelegálnej migrácie sú navzájom prepojené. Napriek tomu Európska únia stále diskutuje o spôsoboch, ako nájsť spoločný prístup v oblasti azylu a migrácie.

Prebiehajúce diskusie o vytvorení nového komplexného legislatívneho rámca musia byť naliehavou prioritou, aby sa reforma spoločného európskeho azylového systému (CEAS) uskutočnila ešte v tomto volebnom období.

Ochrana zraniteľných osôb - boj proti sieťam prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi

Podľa Europolu sa viac ako 90 % ľudí, ktorí prichádzajú do EÚ nelegálne, obracia na prevádzačov, aby im uľahčili časť celej cesty. Najaktívnejšími migračnými trasami sú naďalej západný Balkán - na ktorom bolo v roku 2022 zaznamenaných 45 % všetkých odhalených nelegálnych vstupov do Európskej únie - a centrálne Stredomorie. Tieto cesty sa nemusia nevyhnutne skončiť príchodom na územie EÚ. Po prekročení vonkajších hraníc zločinecké siete pokračujú vo svojej činnosti, pričom uľahčujú neoprávnený sekundárny pohyb v rámci EÚ a vytvárajú podmienky pre ďalšie sexuálne alebo pracovné vykorisťovanie a vytváranie štruktúr organizovaného zločinu. Je povinnosťou všetkých členských štátov a ich orgánov vynaložiť maximálne úsilie na to, aby zabránili ľuďom nastúpiť na nebezpečné lode a nechať sa chytiť do pasce prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi.

Reštriktívne opatrenia zavedené počas pandémie ukázali schopnosť sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi rýchlo sa prispôsobiť využívaním nových trás, technológií a spôsobov konania. Na celej dĺžke každej trasy cynické a nehumánne obchodné modely pašeráckych sietí ohrozovali ľudské životy, najmä ženy a deti. Preto musí byť odrádzanie od nelegálnej migrácie jadrom našich politík ako prostriedok boja proti zločineckým sieťam a ich zneužívaniu zraniteľných ľudí.

O tom, kto vstúpi na ich územie, rozhodujú členské štáty - nie zločinci. Je nevyhnutné posilniť všetky opatrenia proti pašerákom a obchodníkom s ľuďmi, prelomiť ich obchodný model a ukončiť ich beztrestnosť. Posilnená cezhraničná spolupráca, zvýšená výmena informácií a koordinácia medzi členskými štátmi, koordinované operačné opatrenia, ako aj primeraná odborná príprava a zdroje pre príslušné orgány a agentúry sú nevyhnutné na riešenie problémov, ako je obchodovanie s ľuďmi, a na zabezpečenie toho, aby prevádzači a obchodníci s ľuďmi nemali žiadny priestor na konanie. Komisia by mala vyhodnotiť opatrenia, ktoré už boli prijaté v boji proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, a v prípade potreby navrhnúť legislatívne a nelegislatívne opatrenia na posilnenie boja proti týmto zločineckým sieťam a na ochranu životov utečencov.

Kľúčom k predchádzaniu prevádzačstvu a obchodovaniu s migrantmi zostáva užšia spolupráca, výmena informácií, koordinácia a dobre štruktúrovaná a trvalá spolupráca s tretími krajinami. To zahŕňa budovanie kapacít v súvislosti s účinnými azylovými právnymi predpismi, presadzovaním práva a riadením hraníc, ale aj v oblastiach, ako sú vzdelávanie, inštitucionálne a hospodárske reformy a sociálna politika. Je tiež potrebné podporovať informačné a osvetové kampane o rizikách prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi a nelegálnej migrácie. Je to jeden z kľúčových prvkov prevencie potenciálnych migrantov a žiadateľov o azyl vrátane osôb v obzvlášť zraniteľnej situácii, ako sú deti, aby sa vydali na nebezpečnú cestu do EÚ.

Táto dobre štruktúrovaná a trvalá spolupráca s tretími krajinami je kľúčovým faktorom na dosiahnutie cieľov európskeho integrovaného riadenia hraníc. V tejto súvislosti skupina PPE víta opatrenia Komisie na nasadenie agentúry FRONTEX v tretích krajinách prostredníctvom operačných dohôd. Komisia by mala prostredníctvom fondov EÚ podporovať aj členské štáty, ktoré bilaterálne rozmiestňujú príslušníkov a vykonávajú opatrenia na ochranu hraníc tam, kde FRONTEX nepôsobí, bez toho, aby bola dotknutá potrebná súdržnosť a koordinácia na úrovni EÚ

Používanie a monitorovanie platforiem sociálnych médií môže zohrávať ústrednú úlohu ako nástroj na identifikáciu sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi a na zabránenie tomu, aby sa ľudia uchyľovali k ich cynickým a neľudským metódam. Humanitárne operácie financované EÚ by mali naďalej zohľadňovať špecifické potreby a zraniteľnosť detí a zabezpečiť ich ochranu v prípade vysídlenia. Je potrebné pokračovať vo všetkých programoch EÚ s prísnym rozpočtovým dohľadom a kontrolou v kľúčových krajinách pôvodu a tranzitu a mali by sa realizovať ako súčasť koherentnej stratégie s tretími krajinami.

Komisia by mala každoročne vyhodnocovať migračnú politiku EÚ vrátane všetkých tlačiacich a ťahajúcich faktorov, ako aj pripravenosť a pripravenosť krajín západného Balkánu konštruktívne spolupracovať s členskými štátmi v otázkach migrácie s cieľom posilniť schopnosť Únie strategicky predvídať a pripravenosť na krízy, čo je nevyhnutné pre odolnosť Únie v tejto oblasti.

Najlepší záujem detí sa musí posudzovať a zohľadňovať ako prvoradý faktor pri všetkých opatreniach alebo rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, pričom by sa malo zabezpečiť právo každého dieťaťa na to, aby sa s ním zaobchádzalo predovšetkým ako s dieťaťom.

Posilnenie schengenského priestoru: kľúčové opatrenia1^{(pozri pdf}

Schengenský priestor je jedným z najhmatateľnejších úspechov európskej integrácie a jedným z hlavných pilierov európskeho projektu. Zaručuje voľný pohyb viac ako 400 miliónom občanov EÚ spolu so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území Únie.

V posledných rokoch bol schengenský priestor pod mimoriadnym tlakom z dôvodu hrozieb, ktoré predstavujú terorizmus, radikalizácia, organizovaný zločin, nepovolený sekundárny pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín a v poslednom čase aj obmedzenia vyplývajúce z pandémie.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX) je míľnikom v histórii európskeho riadenia hraníc a základným prvkom pri zabezpečovaní účinnej ochrany vonkajších hraníc Európy. Zriadenie plnohodnotného systému európskej pohraničnej a pobrežnej stráže premenilo zásady spoločnej zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi a Úniou na hmatateľnú realitu. Agentúra pozorne monitoruje ochranu vonkajších hraníc EÚ a podporuje uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa ich riadenia, zatiaľ čo členské štáty si ponechávajú primárnu zodpovednosť za riadenie svojich vonkajších hraníc vo vlastnom národnom záujme a v širšom záujme všetkých členských štátov. V plnej spolupráci s členskými štátmi sa snaží rýchlo identifikovať a riešiť všetky bezpečnostné hrozby na území, na ktorom pôsobia jej zástupcovia.

Skupina PPE dôrazne podporuje agentúru FRONTEX ako kľúčovú agentúru EÚ a dôrazne odmieta akýkoľvek pokus o oslabenie jej úlohy pri ochrane vonkajších hraníc EÚ. Skupina PPE okrem toho berie na vedomie stanovisko úradníka pre základné práva agentúry, ktorý sa zasadzuje za väčšie zapojenie agentúry FRONTEX do monitorovania a podpory členských štátov pri plnení ich povinností stanovených v acquis EÚ.

Vítame aj rozšírenie mandátu agentúry FRONTEX prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2019/1896, ktoré agentúre umožňuje podpisovať operačné dohody a vysielať tímy s výkonnými právomocami v ktorejkoľvek tretej krajine Inštitúcie EÚ by mali zabezpečiť primerané financovanie agentúry, aby mohla vykonávať svoj mandát s potrebným vybavením a personálom. V tejto súvislosti by agentúra mala bez ďalšieho odkladu dosiahnuť strategický cieľ, ktorým je kapacita 10 000 operačných pracovníkov. Agentúra EÚ pôsobiaca doma alebo v zahraničí musí vždy dodržiavať hodnoty Európskej únie.

Skupina PPE víta politický dokument Komisie, ktorým sa vypracúva viacročná strategická politika pre európske integrované riadenie hraníc (EIBM), ako nástroj, ktorý má pre členské štáty a Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCG) rozhodujúci význam pri riadení vonkajších hraníc EÚ.

V nadväznosti na prijatie pravidiel o interoperabilite informačných systémov vrátane systému vstup/výstup, vízového informačného systému, schengenského informačného systému a európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia na zvýšenie výmeny informácií medzi členskými štátmi sa zavádza niekoľko nástrojov na zlepšenie kontroly hraníc. Skupina PPE víta záväzok Komisie zaviesť najmodernejší systém na výmenu informácií o vstupe a vstupe s cieľom chrániť Úniu a jej občanov.

Reforma systému Eurodac a nové nariadenie, ktorým sa zavádza kontrola štátnych príslušníkov tretích krajín, by sa mali urýchlene dokončiť, aby sa odstránili všetky informačné medzery a slepé miesta a zároveň sa zabezpečili základné práva všetkých žiadateľov. Rozšírené kategórie registrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v systéme Eurodac okrem toho umožnia lepšie monitorovanie pohybu v rámci EÚ a zabránia podvodom s totožnosťou.

Všetky agentúry v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré zohrávajú úlohu pri riadení hraníc, by mali mať primerané financovanie, aby sa zabezpečila ich každodenná činnosť a ich schopnosť chrániť vonkajšie hranice EÚ a bezpečnosť v schengenskom priestore, najmä vzhľadom na ich operačnú podporu členským štátom pri zvládaní vysídľovania spôsobeného ruskou vojnou na Ukrajine. Operácie musia rešpektovať základné práva a medzinárodné právo.

Komisia predložila návrh na zmenu a doplnenie Kódexu schengenských hraníc a schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu s cieľom posilniť schengenský priestor a lepšie ho prispôsobiť neustálym výzvam. V tejto súvislosti skupina PPE zdôrazňuje, že členské štáty si zachovávajú právo zaviesť dočasné kontroly na vnútorných hraniciach ako krajné opatrenie, ktoré by sa malo zaviesť len výnimočne a primerane na obmedzené obdobie. Každé takéto opatrenie by sa malo zrušiť hneď, ako hrozby prestanú existovať. Skupina PPE preto víta návrhy týkajúce sa alternatív ku kontrolám na vnútorných hraniciach.

V čase, keď je ohrozená európska bezpečnostná architektúra, by rozšírenie schengenského priestoru poskytlo dodatočnú bezpečnosť a lepšiu kontrolu na vonkajších hraniciach Európy. V tejto súvislosti skupina PPE víta plné pristúpenie Chorvátska k schengenskému priestoru a naliehavo vyzýva Radu, aby prijala všetky potrebné kroky na prijatie rozhodnutia o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis na Bulharsko a Rumunsko v čo najkratšom možnom termíne v roku 2023, čím by sa zabezpečilo čo najskoršie zrušenie kontrol osôb na všetkých vnútorných hraniciach týchto členských štátov. Bulharsko a Rumunsko sú spoľahlivými partnermi, ktorí chránia vonkajšie hranice EÚ a účinne prispievajú k vysokej úrovni bezpečnosti a prosperity, ako ukázali nedávne krízy. Podobne ako v prípade Chorvátska by pristúpenie Bulharska a Rumunska posilnilo schengenský priestor a pomohlo by zabezpečiť rovnaké práva pre všetkých občanov v rámci tohto priestoru.

Skupina PPE víta aj navrhované ustanovenia Kódexu schengenských hraníc, ktoré výslovne zaväzujú Európsku komisiu stanoviť spoločné minimálne normy pre ochranu vonkajších pozemných hraníc na európskej úrovni, ako aj ustanovenia, ktoré podrobnejšie stanovujú možnosti ochrany hraníc v situácii inštrumentalizácie migrantov s dôrazom na preventívne opatrenia.

Zlepšenie návratu a readmisie

Účinné vykonávanie CEAS a ochrana schengenského priestoru si vyžaduje účinnú návratovú politiku pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právny dôvod na pobyt v EÚ.

Každý rok je približne 500 000 štátnych príslušníkov tretích krajín nariadené opustiť EÚ, pretože nemajú právo vstúpiť na jej územie alebo na ňom zostať. Podľa Európskeho dvora audítorov sa len 19 % z nich vráti do krajín mimo európskeho kontinentu. Tento podiel sa mierne zvýši na 29 percent, ak sa zohľadnia krajiny v Európe. Napriek neustálemu úsiliu členských štátov, Európskej komisie a agentúry FRONTEX vrátane vymenovania koordinátora EÚ pre návraty v marci 2022 a prijatia stratégie EÚ pre dobrovoľné návraty nie je miera návratov ani zďaleka uspokojivá. To si často vyberá daň nielen pre dotknuté osoby, ale aj pre prijímacie zariadenia EÚ a dotknuté miestne komunity. Pre systém je nevyhnutné, aby sa počet návratov výrazne zvýšil.

Zvýšenie počtu návratov si vyžaduje ďalšie úsilie členských štátov a tretích krajín. Návratové systémy členských štátov musia fungovať koordinovane. Medzi kľúčové opatrenia patrí aktívne monitorovanie situácie štátnych príslušníkov tretích krajín počas celého konania o návrate, posilnenie pomoci spolupracujúcim štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú dobrovoľne odísť, a zabezpečenie dodržiavania povinnosti návratu. Okrem toho je potrebné posilniť výmenu informácií a koordináciu zamietnutých žiadostí medzi prijímacími zariadeniami a príslušnými aktérmi zapojenými v teréne s cieľom zabrániť útekom a sekundárnym pohybom pri plnom dodržiavaní základných práv. Dokončenie prepracovania smernice o návrate je preto nevyhnutné. Všetky snahy o návrat by mali zabezpečiť, ak je to možné a vhodné, aby sa rozhodnutia o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín vybavovali v prijímacom stredisku bez zbytočného predlžovania obdobia zaistenia.

Úplné zavedenie Schengenského informačného systému pre návraty je tiež kľúčom k zlepšeniu hraničných postupov a predchádzaniu sekundárnym pohybom.

Členské štáty by mali v plnej miere využívať nový mandát agentúry FRONTEX na uľahčenie a koordináciu návratov, pričom by mali zohľadniť jeho rozšírenie vo vnútornom aj vonkajšom rozmere vrátane činností pred návratom a po návrate. Mali by sme tiež lepšie využívať koordinátora pre návraty s cieľom zabezpečiť účinný a spoločný európsky systém návratov.

V rámci Dohody z Cotonou sa každý z afrických a karibských tichomorských štátov zaviazal k návratu a readmisii všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu Európskej únie, a to na žiadosť tohto členského štátu a bez zbytočných prieťahov. Tento záväzok nepriniesol v tejto oblasti očakávané výsledky. Vyzývame preto na podporu novej dohody o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT, aby sa zlepšila vymožiteľnosť aspektov spolupráce medzi EÚ a krajinami AKT v oblasti migrácie, a vyzývame na jej ratifikáciu a nadobudnutie platnosti. Skupina PPE vyzýva Radu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty čo najskôr jednomyseľne podporia prijatie tejto dohody.

Rokovania o readmisných nástrojoch, ako aj ich vykonávanie by sa mali opierať o silný a konzistentný odkaz, že EÚ a jej členské štáty očakávajú spoluprácu zo strany dotknutej tretej krajiny. Nariadenie o vízovom kódexe slúži na tento účel a Únia a jej členské štáty by ho mali využívať. V tejto súvislosti skupina PPE zdôrazňuje, že podmienkou zrušenia vízovej povinnosti je, aby tretia krajina zosúladila svoju vízovú politiku s politikou EÚ.

Je potrebné, aby Komisia preskúmala účinnosť mechanizmu pozastavenia v článku 8 nariadenia 2018/1806. Existujúce postupy sú zaťažujúce a nedajú sa ľahko uplatniť, keď sa objaví problém. Členské štáty by tiež mali mať možnosť oznámiť zvýšenie počtu štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich cez krajiny, ktoré sú oslobodené od vízovej povinnosti.

Skupina PPE berie na vedomie úspešné využívanie vízovej podmienenosti a opätovne vyzýva na rozšírenie mechanizmu podmienenosti aj na rozvojovú pomoc.

Spolupráca by však mala byť obojstranne prospešná a založená na zásade "viac za viac" vrátane vízovej politiky EÚ, v rámci ktorej sa dodatočné úsilie krajín pôvodu a tranzitu odmeňuje zvýšenou spoluprácou a dodatočnou podporou zo strany EÚ.

Všetky príslušné politiky, nástroje a činnosti EÚ vrátane obchodných dohôd, ako aj rozvojovej pomoci, legálnej migrácie a vízovej politiky by mali byť prepojené so spoluprácou tretích krajín v oblasti migrácie, návratu a readmisie. Je veľmi dôležité, aby sa využili existujúce readmisné dohody a aby EÚ a jej členské štáty uzavreli nové readmisné dohody o partnerstvách v oblasti migrácie a mobility s tretími krajinami.

Mali by sa vykonávať pravidelné preskúmania úrovne spolupráce, aby sa zabezpečilo, že partnerstvá budú založené na udržateľnej spolupráci. Základom každej spolupráce by malo byť spoločné rešpektovanie a zodpovednosť za ochranu základných práv. Nedostatočná spolupráca krajín pôvodu a tranzitu by mala viesť k zníženiu spolupráce a podpory zo strany EÚ bez toho, aby to malo vplyv na potrebnú humanitárnu pomoc.

Pokiaľ ide o vnútorný rozmer mandátu agentúry FRONTEX v oblasti návratov, mala by sa ďalej posilňovať spoločná platforma pre návraty na zhromažďovanie informácií, analýzu, plánovanie a organizáciu spoločných opatrení s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, najmä pri organizácii a vykonávaní postupov návratu a readmisie.

Je veľmi dôležité, aby sa rozhodnutia o návrate vzájomne uznávali. Hoci všetky členské štáty musia posilniť svoje aktivity v tejto oblasti, účinnosť návratov sa môže zvýšiť len vtedy, ak zvýšime koordináciu medzi členskými štátmi a budeme pracovať na európskom prístupe. V tejto súvislosti skupina PPE podporuje prácu koordinátora EÚ pre návrat a sieť na vysokej úrovni pre návrat.

Európska sieť styčných úradníkov pre prisťahovalectvo v kombinácii so styčnými úradníkmi pre návrat agentúry FRONTEX a európskymi styčnými úradníkmi pre migráciu v tretích krajinách by mala viesť k ich účinnému nasadeniu v tretích krajinách a umožní im vykonávať primeraný dohľad na operatívnej úrovni na základe konkrétnych žiadostí členských štátov o návrat alebo readmisiu.

Stratégia EÚ pre dobrovoľné návraty a reintegráciu, ktorú Komisia predložila v apríli 2021, a operačná stratégia pre účinnejšie návraty, ktorú Komisia prijala v januári 2023, sú dôležitými nástrojmi na zabezpečenie rýchlejšieho a udržateľnejšieho návratu štátnych príslušníkov tretích krajín. Skupina PPE očakáva, že EÚ a jej členské štáty budú v rámci svojich príslušných právomocí túto stratégiu vykonávať v plnom rozsahu vrátane podpory a presadzovania osobitných programov sociálnej a pracovnej reintegrácie. Mala by sa pripraviť stratégia EÚ pre nútené návraty.

CEAS a nový pakt o migrácii a azyle.

V roku 2020 Komisia navrhla Nový pakt o migrácii a azyle, ktorý vychádza z návrhov reformy CEAS z roku 2016. Jeho cieľom je okrem iného poskytnúť komplexný prístup v oblasti riadenia hraníc, migrácie, azylu a integrácie.

Naše priority sa podstatne nezmenili. Pre skupinu PPE je mimoriadne dôležité zaviesť spoločný migračný a azylový systém, ktorý bude schopný riadne fungovať v každom čase a reagovať na súčasné a budúce migračné krízy a globálne migračné trendy. Potrebujeme systém, ktorý bude chrániť osoby v núdzi, európskych občanov a vonkajšie hranice EÚ a ktorého cieľom bude obnoviť dôveru medzi členskými štátmi a dôveru v schopnosť Európskej únie riadiť migráciu.

V rámci paktu nové nariadenie o riadení azylu a migrácie zahŕňa prepracovanie dublinského systému s cieľom určiť zodpovedný členský štát. Pre skupinu PPE je kľúčové, aby nové nariadenie zabezpečilo spravodlivé rozdelenie zodpovednosti, lepšie dodržiavanie pravidiel a hierarchie kritérií na určenie členského štátu EÚ zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl a účinné vykonávanie presunov. Spolupráca a dôvera medzi členskými štátmi sa musí posilniť.

Azylový a migračný systém by sa mal riadiť zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov. V tejto súvislosti sa v nariadení o riadení azylu a migrácie ustanovuje mechanizmus solidarity na riešenie situácií migračného tlaku. Pre skupinu PPE je dôležité, aby všetky členské štáty spravodlivo prispievali v rámci mechanizmu solidarity. Skupina PPE je za povinný mechanizmus solidarity s flexibilnými spôsobmi podpory členských štátov v núdzi vrátane finančných príspevkov, dobrovoľného premiestňovania a iných opatrení.

EÚ by mala zabezpečiť, aby sa väčšina žiadostí žiadateľov o azyl posudzovala na vonkajších hraniciach Únie alebo v tranzitnej zóne členského štátu pred rozhodnutím o povolení vstupu žiadateľa na územie EÚ. Hraničné konanie v prepracovanom znení nariadenia o azylovom konaní je dôležitým nástrojom na zabezpečenie jasného postupu pri podávaní žiadostí a na zlepšenie riadenia hraníc. Vzhľadom na to, že miera schválených žiadostí o azyl v EÚ je nižšia ako 40 %, musí byť prahová hodnota pre povolenie hraničného konania realistická. Okrem toho členské štáty pri uplatňovaní hraničného konania zabezpečia, aby osoby, na ktoré sa vzťahuje, nemali povolenie na vstup na územie EÚ. Bez ohľadu na to by všetci žiadatelia mali mať v prijímacích zariadeniach EÚ prijateľné a primerané podmienky.

Bez ohľadu na to by mali pokračovať aj diskusie o možnosti povoliť podávanie žiadostí o azyl mimo územia EÚ, čím by sa mohla vytvoriť legálna cesta do Únie pre osoby pod medzinárodnou ochranou. V tejto súvislosti skupina PPE podporuje aj rýchle prijatie rámca EÚ pre presídľovanie.

Nové pravidlá pre azyl by mali zvýšiť účinnosť a odolnosť systému, odrádzať od zneužívania a zabraňovať neoprávnenému pohybu. Mali by tiež existovať jasné a primerané povinnosti pre žiadateľov a definované dôsledky v prípade ich nedodržania. Dodržiavanie základných práv musí byť prioritou.

Každá bezpečná krajina v Stredozemnom mori, členské štáty EÚ aj tretie krajiny, zohráva úlohu pri pátracích a záchranných operáciách. Vylodenie by sa malo vždy uskutočniť v súlade s medzinárodným právom, a to aj v prípade, že sa uskutočňuje mimo územia EÚ.

Záchrana životov na mori je právnou povinnosťou podľa medzinárodného práva aj práva Únie, ale v prvom rade je to akt ľudskosti a solidarity voči ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi na mori. Plavidlá vykonávajúce pátracie a záchranné operácie musia dodržiavať príslušné medzinárodné právo a právo Únie, riadiť sa pokynmi príslušného záchranného koordinačného centra, dodržiavať pravidlá a spolupracovať s orgánmi členských štátov a agentúrou FRONTEX s cieľom zabezpečiť bezpečnosť migrantov. Mali by tiež pôsobiť v súlade s bezpečnostnými a hygienickými podmienkami stanovenými v rámci platných pravidiel krajín prvého vstupu. Všetky agentúry EÚ vrátane agentúry FRONTEX sú povinné dodržiavať základné práva všetkých osôb žiadajúcich o azyl. Skupina PPE vyzýva Komisiu, aby predložila kódex správania pre zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú na pátracích a záchranných činnostiach, s cieľom zabrániť stratám na životoch na mori a zabezpečiť humanitárny prístup a zároveň ďalej odrádzať siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi. Pri príprave takéhoto kódexu správania by Komisia mala v prvej fáze konzultovať s agentúrou FRONTEX a orgánmi členských štátov, ktoré pracujú v prvej línii, a potom s ďalšími príslušnými aktérmi, ako sú organizácie občianskej spoločnosti.

EÚ by mala v rámci ucelenej "stratégie pre Afriku" obnoviť diskusiu o regionálnych platformách pre vylodenie na oboch stranách Stredozemného mora, kde by bolo možné bezpečne prijať žiadateľov o azyl a posúdiť ich žiadosti účinným, dôstojným a ľudským spôsobom. Takéto regionálne vyloďovacie platformy by mohla prevádzkovať Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) a agentúra FRONTEX bez toho, aby bolo dotknuté riadne fungovanie reformovaného dublinského systému.

Dohoda medzi EÚ a Tureckom výrazne znížila migračný tlak na Európu po migračnej kríze v rokoch 2015/2016. Od marca 2020 však Türkiye prestalo prijímať akékoľvek návraty z gréckych ostrovov, a to bez akéhokoľvek platného odôvodnenia. Okrem toho Türkiye odmieta spolupracovať s Cyprom v oblasti návratov a zároveň naďalej inštrumentalizuje migrantov cez zelenú líniu. Okrem toho turecké orgány robia len veľmi málo na to, aby splnili svoj záväzok vyplývajúci zo spoločného vyhlásenia zabrániť nelegálnej migrácii z Turecka do EÚ. EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie, aby Türkiye dodržalo svoje záväzky vyplývajúce z dohody medzi EÚ a Türkiye.

Uzatvorením podobných dohôd s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu sa môže zabrániť nelegálnej migrácii, pričom veľký počet migrantov môže v týchto krajinách využívať finančnú podporu.

Ďalším posilnením a harmonizáciou pravidiel CEAS by sa malo zabezpečiť aj to, aby sa v rámci EÚ zaobchádzalo relatívne rovnako a aby sa znížili neprimerané príťažlivé faktory pre príchod do EÚ.

Schopnosť rozhodujúcich orgánov vykonávať dôsledné a spravodlivé posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu závisí od rôznych faktorov, ktoré sú vlastné ich vnútornej organizácii, zdrojom a fungovaniu. Kľúčom k rýchlym a účinným azylovým konaniam je predsunutie azylových systémov a politika investovania do kvality rozhodovania na prvom stupni prostredníctvom poskytnutia dostatočných zdrojov príslušným orgánom, ako aj odborná príprava ich zamestnancov a kľúčové procesné záruky, ktoré žiadateľom umožnia predložiť všetky prvky ich žiadostí v čo najskoršom štádiu.

Interoperabilita rozsiahlych informačných systémov, ako sú Eurodac, Schengenský informačný systém, Vízový informačný systém, ECRIS TCN a systém vstup/výstup, ktoré poskytujú členským štátom a agentúram EÚ kľúčové údaje na lepšie riadenie žiadateľov o víza, kontrolu migračných tokov, sledovanie nepovolených sekundárnych pohybov a rýchle vyhodnocovanie bezpečnostných hrozieb, je nevyhnutná pre dobre riadený azylový a migračný systém v EÚ.

Úloha Agentúry Európskej únie pre azyl EUAA je kľúčová, pokiaľ ide o poskytovanie podpory členským štátom pri spracúvaní žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako aj pri odbornej príprave pracovníkov zodpovedných za vybavovanie žiadostí o azyl. Ako plnohodnotná agentúra má teraz EUAA širší zoznam úloh, ktoré sa ukázali ako nevyhnutné na podporu členských štátov a tretích krajín pri riešení azylu a migrácie.

Legálna migrácia

Musíme zachovať spravodlivé a potrebné rozlišovanie medzi tými, ktorí prichádzajú do EÚ legálnym spôsobom, a tými, ktorí prichádzajú nelegálne. Legálna migrácia musí zohrávať ústrednú úlohu v celkovej diskusii, a to aj s tretími krajinami pôvodu a tranzitu, o tom, ako spolupracovať pri riadení migračných tokov.

Pracovná migrácia má významný územný vplyv a prináša príležitosti aj výzvy pre starnúcu a demograficky klesajúcu EÚ. Ak sa legálna pracovná migrácia úspešne riadi, môže úspešne dopĺňať iné politiky pri zvrátení nielen tohto demografického trendu, ale aj nedostatku pracovných síl a úbytku pracovnej sily. Vzdelanostné, kultúrne a jazykové zázemie sa však niekedy môže zmeniť na rozdeľujúce sociálne prekážky. Preto sú popri politikách na prilákanie talentov a vytváranie ciest pre pracovnú migráciu potrebné aj ďalšie krátkodobé až dlhodobé politiky, ktoré by legálnym migrantom uľahčili začlenenie a integráciu do spoločnosti.

Inteligentné riadenie migrácie si vyžaduje proaktívnu politiku udržateľných, transparentných a dostupných legálnych ciest, ktoré sú prospešné pre Európu, ako aj pre krajiny pôvodu, s cieľom lepšie chrániť zraniteľné osoby. To by nemalo mať negatívny vplyv na rozvojové vyhliadky rozvojových krajín.

EÚ musí zlepšiť pravidlá migrácie a preskúmať spôsoby, ako prilákať manuálnu pracovnú silu, ako aj vysokokvalifikovaných legálnych migrantov a podnikateľov, ktorí môžu obsadiť voľné pracovné miesta a podporiť hospodársky rast. Zmenená a doplnená smernica EÚ o modrej karte a prebiehajúce reformy smernice o dlhodobom pobyte a smernice o jednotnom povolení môžu prispieť k zlepšeniu situácie na trhu práce v Európe, ako aj v krajinách pôvodu. Je potrebné rešpektovať právomoci členských štátov v tejto oblasti a práve členské štáty určujú podmienky poskytovania prístupu na svoje pracovné trhy.

Musíme tiež posilniť spoluprácu s tretími krajinami, aby sme primerane poskytovali vecné a presné informácie o výhodách voľby legálnych a bezpečných ciest namiesto nelegálnych a nebezpečných ciest. EÚ musí s týmito krajinami viesť štruktúrovaný a zmysluplný dialóg o potrebách legálnej migrácie a o spolupráci v boji proti nelegálnej migrácii podľa zásady "viac za viac".

Legálna migrácia sa musí stať súčasťou celkovej diskusie, okrem iných tém, s tretími krajinami pôvodu a tranzitu o tom, ako spolupracovať pri riadení migračných tokov. EÚ by mala podporovať spoluprácu malých a stredných podnikov medzi členskými štátmi a tretími krajinami a presadzovať systém investícií, a nie výlučne pomoci. Musíme zapojiť podniky a informovať ich o možnostiach a výhodách zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a o právnych postupoch, ktoré sa na to vzťahujú, a zároveň bojovať proti vykorisťovaniu nelegálnych migrantov a posilniť sankcie voči zamestnávateľom, ktorí konajú v rozpore so zákonom. Musíme v plnej miere využívať rezervy talentov EÚ a partnerstvá pre talenty, aby zodpovedali potrebám trhu práce.

Malo by sa začať uvažovať o možných spôsoboch zmeny rámca EÚ pre riadenie legálnej, a najmä pracovnej migrácie, vrátane zváženia bodových modelov, ako sú modely vyvinuté v Kanade a iných krajinách, a s ohľadom na právomoci členských štátov.

Presídlenie je bezpečnou a legálnou alternatívou k nelegálnym a nebezpečným cestám pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu, a prejavom európskej solidarity s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré prijímajú veľký počet osôb utekajúcich pred vojnou alebo prenasledovaním. Členské štáty by mali naďalej rozhodovať o tom, koľko osôb bude presídlených v rámci EÚ. Pokračujúce záväzky členských štátov týkajúce sa presídľovania ako bezpečnej a legálnej cesty do EÚ potvrdzujú, že toto presídľovanie zostáva užitočným nástrojom, ktorý umožňuje ľuďom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, prísť do EÚ usporiadaným, riadeným, bezpečným a dôstojným spôsobom. Zároveň by sa mala zvýšiť zodpovednosť za ochranu nielen zo strany EÚ ako celku, ale rovnako aj zo strany medzinárodného spoločenstva, keďže v súčasnosti je táto zodpovednosť na globálnej úrovni rozdelená nerovnomerne. Ďalší vývoj v tomto smere by sa mal podporovať a vychádzať z fóra OSN o utečencoch, kde by sa mala zásada medzinárodného rozdelenia zodpovednosti uviesť do konkrétnej praxe.

Riešenie základných príčin migrácie

Skupina PPE je pevne presvedčená, že migrácia sa musí integrovať a začleniť do všetkých príslušných politík EÚ, najmä do pomoci EÚ, obchodnej a zahraničnej politiky. EÚ by mala poskytovať pomoc tretím krajinám s cieľom znížiť výrazný úbytok vysokokvalifikovaných pracovníkov. Zvýšením investícií a podpory pre tretie krajiny môže EÚ lepšie predchádzať nelegálnej ekonomickej migrácii a zároveň vytvárať pracovné príležitosti a posilňovať hospodárstvo a životnú úroveň v tretích krajinách.

Jedným zo zastrešujúcich cieľov politiky pomoci EÚ musí byť aj riešenie základných príčin migrácie vrátane demografických, klimatických a hospodárskych výziev a konfliktov. Preto by sa mala zamerať na pomoc pri rozvoji stabilných inštitúcií v bezprostrednej oblasti Európy s cieľom podporiť udržateľný rozvoj spoločnosti. Skupina PPE vyzýva na úplné vykonávanie nástroja NDICI pre globálnu Európu a pravidelné hodnotenia s cieľom zabezpečiť jeho správne uplatňovanie.

Riešenie problému migrácie si vo svojej podstate vyžaduje partnerstvo, najmä s Afrikou. To si bude vyžadovať nielen zvýšenie financovania rozvoja, ale aj kroky smerujúce k vytvoreniu nového rámca umožňujúceho podstatné zvýšenie súkromných investícií zo strany oboch partnerov. V tomto ohľade poskytuje pozičný dokument EPP o partnerstve s Afrikou komplexný prístup vrátane riešenia základných príčin migrácie.

Je nevyhnutné spolupracovať s partnerskými krajinami na odolnosti a stabilite a na vytváraní pracovných miest a príležitostí pre migrantov a utečencov, ako aj pre hostiteľské komunity. Pre skupinu EPP zostávajú v centre našich hlavných cieľov opatrenia zamerané na prispievanie k hospodárskemu rozvoju miestnych komunít a regiónov, a tým aj na znižovanie migračného tlaku prostredníctvom zlepšovania zručností a zamestnateľnosti štátnych príslušníkov tretích krajín.

Úsilie EÚ o rozšírenie na západnom Balkáne a aktívna susedská politika EÚ pomáhajú rozširovať oblasť prosperity a posilňovať právny štát, a preto sú účinnými nástrojmi na lepšie riadenie migračných tokov. Neoddeliteľnou súčasťou tohto úsilia by mala byť posilnená strategická a operačná spolupráca medzi EÚ a krajinami na jej východných a južných hraniciach.

Bezzásadová vízová politika Srbska, ktorá odmeňuje niektoré krajiny, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosovskej republiky, prispela k dramatickému nárastu nelegálnej migrácie na západobalkánskej trase z krajín ako Burundi, India a Kuba. EÚ nemôže ignorovať úlohu, ktorú zohrávajú štáty pri vytváraní migračného tlaku.

Integrácia

Hoci EÚ môže na základe článku 79 ods. 4 ZFEÚ poskytovať stimuly a podporovať opatrenia členských štátov, integrácia zostáva v kompetencii jednotlivých štátov. Integračné politiky a stratégie sú však nevyhnutné pre úspech azylovej a migračnej politiky EÚ a predstavujú dôležitú investíciu do budúcnosti.

Migračné toky v posledných rokoch posilnili potrebu účinných politík integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Je to predpoklad inkluzívnej, súdržnej a prosperujúcej spoločnosti. Chápeme, že integrácia je obojstranný proces a že neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu musí byť rešpektovanie európskych hodnôt a práv a slobôd, ktoré sú stredobodom Únie.

Vyzývame členské štáty na nový prístup k integrácii zameraný na sociálne začlenenie a začlenenie na trh práce, poskytovanie jazykových a integračných kurzov s osobitným zameraním na mladých migrantov a migrantky a iné zraniteľné osoby, ako aj na riešenie problémov marginalizovaných komunít vrátane mestských get. Integrácia v jej najranejšej fáze prostredníctvom integrovaných a cielených opatrení je základným faktorom, ktorý prispieva k celkovej spoločenskej súdržnosti v Európe, ako aj dôležitým faktorom pri minimalizácii rizík, pokiaľ ide o možné vystavenie zločineckým sieťam a radikalizácii.

Právny štát a základné práva, ako je sloboda prejavu, rodová rovnosť a rešpektovanie a dialóg medzi náboženskými komunitami, sú základnými prvkami nášho hodnotového systému a musia byť rešpektované všetkými. Nemôžeme pripustiť paralelné spoločnosti, v ktorých sa systematicky podkopávajú základné hodnoty Únie, a musíme zintenzívniť boj proti akýmkoľvek extrémistickým ideológiám.

Kľúčová je účasť všetkých aktérov zapojených do spoločnosti a rešpektovanie právomocí členských štátov, pokiaľ ide o integračné opatrenia; takéto opatrenia pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom by mali podporovať začlenenie, a nie izoláciu, a to v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré majú kľúčovú úlohu v integračných procesoch.

Inštrumentalizácia

EÚ zažila inštrumentalizáciu migrantov na svojich vonkajších hraniciach v štyroch významných prípadoch: na grécko-tureckej hranici v Evrose vo februári 2020; na španielsko-marockej hranici v Ceute v máji 2020; a zo strany bieloruských orgánov voči Litve, Lotyšsku a Poľsku v lete 2021, ako aj v súvislosti s pokračujúcim neustálym prílevom nelegálnych migrantov na Cyprus z Türkiye cez zelenú líniu. Napriek pokusom o destabilizáciu EÚ a/alebo na politické účely nebola inštrumentalizácia migrantov proti EÚ úspešná. Stalo sa tak vďaka rýchlej a koordinovanej reakcii členských štátov a pohraničných agentúr EÚ, čo ďalej zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ mala vždy zavedený účinný a integrovaný systém riadenia hraníc. Okrem toho boli tieto hybridné útoky neúspešné vďaka spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom zastaviť inštrumentalizáciu ľudí proti EÚ.

Účinná kontrola vonkajších hraníc EÚ bráni susedným krajinám v tom, aby zneužívali migrantov proti Únii, a zároveň zabezpečuje dodržiavanie základných práv migrantov. V tejto súvislosti skupina PPE vyzýva Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na vytvorenie fyzickej infraštruktúry, ako to požaduje dvanásť členských štátov, s cieľom posilniť vnútroštátne systémy ochrany hraníc.

V budúcnosti musí EÚ rýchlo reagovať na inštrumentalizáciu prostredníctvom komplexného prístupu, ktorý zohľadňuje operačné, právne, finančné a diplomatické opatrenia. To zahŕňa úzku spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom zabrániť odchodom a vízovej politike zameranej na destabilizáciu EÚ, ako sme to nedávno videli na hraniciach EÚ so Srbskom. V tejto súvislosti musí EÚ nájsť aj udržateľné a dlhodobé riešenie situácie na Cypre, kde Türkiye zneužíva zelenú líniu na uľahčenie pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín do EÚ.

Skupina PPE dôrazne podporuje návrh Komisie zahrnúť do Kódexu schengenských hraníc ustanovenia o inštrumentalizácii migrantov, ktoré im umožnia účinnejšie a koordinovanejšie konať v prípade, že k tejto inštrumentalizácii dôjde. Posilnenie našej bezpečnosti dodržiavaním našich európskych hodnôt a tým, že sa nenecháme vydierať, vyšleme správny signál aj tým, ktorí využívajú alebo sú v pokušení využívať migrantov ako zbraň proti EÚ a jej členským štátom.

Poučenie z prijímania ukrajinských utečencov.

Od 24. februára 2022 sa uskutočnilo takmer 12 miliónov registrovaných prekročení hraníc z Ukrajiny, z ktorých veľká väčšina vstúpila do Únie cez Poľsko. Tisíce občanov, rodín a mimovládnych organizácií otvorili svoje srdcia a domovy ukrajinským utečencom. Skupina PPE vrelo víta bezprecedentný a jednotný prejav solidarity, ktorý sme videli v reakcii s Ukrajinou, vrátane aktivácie smernice o dočasnej ochrane (TPD) po prvýkrát v jej 20-ročnej histórii.

Smernica TPD sa ukázala ako účinný nástroj na poskytovanie rýchlej ochrany ukrajinským utečencom a na účinné zvládanie veľkého počtu príchodov zo strany členských štátov. Dočasnú ochranu v EÚ doteraz získalo viac ako 4,4 milióna ukrajinských občanov, ktorí využívajú širokú škálu práv vrátane prístupu na trh práce a do vzdelávacích systémov. Skupina PPE víta záväzok Rady predĺžiť vykonávanie smernice o dočasnej ochrane o ďalší rok, čím sa ukrajinským utečencom poskytne istota, pokiaľ ide o ich právne postavenie v EÚ.

Skupina PPE opätovne zdôrazňuje, že aktivácia smernice TPD je mimoriadnym opatrením na riešenie rozsiahleho migračného pohybu Ukrajincov, ktorí utekajú pred priamymi dôsledkami nezákonnej vojny v Rusku. Žiadna situácia sa doteraz nevyrovnala situácii ukrajinských utečencov. Od roku 2017 môžu ukrajinskí občania navštíviť Úniu na 90 dní bez predchádzajúceho získania schengenského víza. Aktivácia TPD v tejto špecifickej situácii poskytla ukrajinským utečencom legálny pobyt v Únii nad rámec 90 dní bez toho, aby zaťažila azylové systémy členských štátov.

Komisia predložila svoj návrh nariadenia o krízových situáciách a vyššej moci v septembri 2020, ktorým by sa zrušila smernica TPD. Skupina PPE podporuje prijatie tohto nariadenia, keďže je potrebné lepšie uplatňovať solidaritu s členskými štátmi, ktoré vzhľadom na svoju geografickú povahu čelia neprimeranému zaťaženiu. Ciele nariadenia sa však líšia od cieľov smernice TPD, a preto skupina PPE nepodporuje zrušenie smernice TPD.

Prijímanie Ukrajincov okrem toho ešte viac zdôraznilo význam živej občianskej spoločnosti pre integráciu a komunitnú podporu štátnych príslušníkov tretích krajín. Financovanie EÚ na zabezpečenie primeraného bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné na podporu členských štátov a najmä miestnych orgánov pri pokrývaní nákladov a poskytovaní lepšej pomoci osobám, ktoré utekajú pred Putinovou nezákonnou vojnou na Ukrajine. Je nevyhnutné, aby podpora EÚ členským štátom a miestnym orgánom pokračovala aj naďalej z dôvodu predĺženia platnosti smernice TPD. Skupina PPE ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ukrajinským utečencom plný prístup na trh práce a jazykové kurzy s cieľom ďalej posilniť ich integráciu. Z hľadiska obehového hospodárstva by to mohlo prispieť aj k obnove Ukrajiny po skončení vojny.

Prijímanie ukrajinských utečencov však poukázalo na obmedzené kapacity prijímacích systémov členských štátov. Ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu rýchleho rozlišovania medzi utečencami alebo osobami pod medzinárodnou ochranou a ekonomickými migrantmi. V roku 2021 prijali členské štáty EÚ 524 400 rozhodnutí o azyle, z ktorých bolo udelených len 39 %. Veľká väčšina žiadateľov o azyl teda nemá nárok na medzinárodnú ochranu. Zároveň je miera návratov príliš nízka.

Migrácia súvisiaca s klímou

Zmena klímy je už teraz základným faktorom migrácie alebo vysídľovania a očakáva sa, že v dôsledku vplyvu zmeny klímy na živobytie, ozbrojené konflikty, potravinovú a vodnú bezpečnosť bude migrovať ešte viac ľudí. Ide o multiplikátor hrozieb pre existujúce napätie a neisté výzvy v rozvojovom svete. Podľa správy Svetovej banky by do roku 2050 mohlo byť 216 miliónov ľudí nútených migrovať v rámci svojich krajín v dôsledku zmeny klímy. Tieto "horúce miesta" klimatickej migrácie sa objavia už v roku 2030 a do roku 2050 sa ešte zhoršia.

Je potrebné, aby EÚ zvážila jednoznačné dôsledky, ktoré bude mať zmena klímy na migračné toky do našej Únie v budúcnosti. Sucho, zvýšené teploty a iné extrémne poveternostné vplyvy budú mať za následok nielen veľké presuny ľudí, ale spôsobia aj hladomor.

Zmena klímy však nie je príčinou zlučiteľnou s ochranou v rámci azylového acquis EÚ alebo medzinárodného utečeneckého režimu. Je nevyhnutné, aby rozvojová spolupráca a humanitárna politika EÚ podporovali prispôsobovanie sa zmene klímy, budovali odolnosť a posilňovali znižovanie rizika katastrof v tretích krajinách ako spôsob zmiernenia dôsledkov zmeny klímy na mobilitu ľudí.

V tejto súvislosti vysoká miera chudoby vo viacerých tretích krajinách podkopáva odolnosť miestneho obyvateľstva, a preto je na riešenie sociálno-ekonomických výziev nevyhnutné zamerať sa viac na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest. Azyl v Európe sa nemôže stať trvalým riešením globálnej nespravodlivosti.