Pozičný dokument skupiny EPP o európskej stratégii starostlivosti

V celej Európe je poskytovanie a prijímanie starostlivosti stálicou, ktorá je mnohým Európanom blízka. Rodiny a susedia nepretržite podporujú a poskytujú starostlivosť tým, ktorí ju potrebujú, od detí až po osoby so zdravotným postihnutím a/alebo dlhodobo choré a staršie osoby. Každý z nás sa niekedy v živote staral a pravdepodobne sa bude starať aj o niekoho iného. Je to charakteristický znak našej spoločenskej zmluvy, ktorá sa prelína generáciami. Investície do starostlivosti nie sú len morálnou nevyhnutnosťou v súlade s európskym spôsobom života, ale významne prispievajú k spoločenskému dobru, vrátane súdržnosti a pocitu rodiny a spolupatričnosti, a umožňujú pozitívny rozvoj opatrovaných aj opatrovateľov.

V Európe však existujú rôzne modely starostlivosti, ktoré sa naďalej vyvíjajú a menia, pričom zodpovedajú realite a výzvam moderného života. Pandémia COVID-19 vrhla svetlo na poskytovanie opatrovateľských a podporných služieb a poukázala na nedostatočné financovanie a nedostatok personálu v tomto sektore, a to tak vo formálnych, ako aj neformálnych zariadeniach. Ukázalo sa, aký tlak je spojený so starostlivosťou a na opatrovateľov a rodiny, a uvedomenie si potreby zmeny bolo pozoruhodné v celej našej európskej spoločnosti. V spojení s významným demografickým vývojom a neustále sa zvyšujúcou úlohou žien v spoločnosti si sektor starostlivosti v mnohých európskych krajinách vyžaduje významné investície a reformu. V súčasnosti je potrebná nepretržitá diskusia, ktorej prioritou bude rovnováha medzi pracovným a súkromným životom s cieľom zabezpečiť kvalitný rodinný život, zohľadnenie žien ako opatrovateliek a zabezpečenie čo najlepšej kvality starostlivosti pre všetkých, ktorí ju potrebujú.

Skupina EPP verí, že jednotlivec a jeho rodina si môžu vybrať spôsob starostlivosti, ktorý je pre nich najlepší, pričom ich podporí rodina, priatelia a susedia, ako aj zdravotnícki a sociálni pracovníci. Jednoznačne rešpektujeme právo na sebaurčenie a autonómiu tých, ktorí potrebujú starostlivosť alebo podporu. Sme presvedčení, že každý opatrovateľ a osoba, ktorá potrebuje starostlivosť, vie, čo je pre ňu vzhľadom na jej jedinečné okolnosti najlepšie, a podpora by sa mala uskutočňovať na úrovni, ktorá je jednotlivcovi najbližšia, či už je to miestna, regionálna alebo celoštátna úroveň v závislosti od vnútroštátneho kontextu. Jedinečný európsky prínos však môžu priniesť opatrenia na európskej úrovni vo vybraných oblastiach, ktoré doplnia opatrenia členských štátov a budú v súlade so zásadou subsidiarity. Uznávame prínos našich vysokých štandardov Európskej únie v oblasti sociálnej ochrany vrátane starostlivosti s rovnakými príležitosťami pre všetkých. Skupina PPE sa snaží využiť túto pridanú hodnotu, založenú na európskom pilieri sociálnych práv, aby využila to najlepšie, čím Európska únia je a čím disponuje, na podporu opatrovateľov a opatrovaných osôb. Skupina PPE preto požaduje európsku stratégiu starostlivosti, ktorá by podporila opatrovateľov v ich práci a zabezpečila, aby sa čo najlepšie postaralo o tých, ktorí sú opatrovaní alebo potrebujú podporu.

Hoci by európska stratégia starostlivosti ponúkla rámcový prístup, ktorý by zohľadňoval spoločné črty všetkých typov starostlivosti, v skutočnosti budú potrebné samostatné a špecifické opatrenia pre každý jednotlivý typ starostlivosti. Napriek tomu budú mať synergie medzi jednotlivými opatreniami zásadný význam, čo bude ďalej budovať a upevňovať medzigeneračné porozumenie a pozitívny prístup k starnutiu a sociálnemu začleneniu. Okrem toho by mali byť politiky starostlivosti a politiky starnutia dobre zosúladené a mali by zohľadňovať demografický vývoj a zároveň využívať hodnotu striebornej ekonomiky.

Osobitnú a špecifickú pozornosť si vyžadujú neformálni opatrovatelia vzhľadom na ich zväčša neuznanú a neodmeňovanú úlohu. Skupina PPE uznáva osobitosti tejto skupiny opatrovateľov a zdôrazňuje potrebu osobného a spoločenského uznania ich kľúčovej úlohy a zásadného prínosu, ktorý tieto ženy, muži a dokonca aj deti v našich spoločnostiach majú.

Čo?

Hoci právna zodpovednosť a kompetencie v oblasti sociálnych politík spočívajú najmä na členských štátoch a hoci realizácia primeraných reforiem systémov starostlivosti musí prebiehať na vnútroštátnej úrovni, rozsiahlejšia diskusia na úrovni EÚ môže solídne prispieť k rozvoju spoločných prístupov a môže doplniť úsilie jednotlivých štátov.

Vzhľadom na to, že pracovníci v sektore starostlivosti sú v rámci Európskej únie veľmi mobilní, spoločný európsky prístup by okrem politík členských štátov mohol vytvoriť významnú pridanú hodnotu.

Poskytovanie starostlivosti je zložité a mnohostranné , v rámci EÚ sa značne líši a výsledkom je bohatý a rozmanitý priestor: v jednotlivých členských štátoch existujú rôzne systémy poskytovania starostlivosti, rozdiely v kvalite poskytovanej starostlivosti (v rámci členských štátov a medzi nimi, medzi súkromnými a verejnými zariadeniami, mestskými a vidieckymi oblasťami, rôznymi vekovými skupinami), roztrieštené a neporovnateľné údaje, rôzny prístup k tomu, kto je zodpovedný za vykonávanie opatrovateľských povinností, a rozdiely v chápaní úlohy štátu. Napriek tomu existuje aj mnoho podobností.

Meniace sa demografické vzorce v EÚ predstavujú výzvu pre budúcnosť opatrovateľstva, keďže starnúca spoločnosť žije dlhšie so zložitými zdravotnými potrebami, klesá pôrodnosť a následne klesá počet obyvateľov v produktívnom veku v kombinácii s predlžovaním pracovného života. To následne vytvára ďalší tlak na verejné výdavky. Väčšia aktivizácia žien na trhu práce však ponúka príležitosť posilniť ekonomickú nezávislosť žien, čo znamená nižšie náklady členských štátov na nezamestnanosť a závislosť od sociálnej politiky. Okrem toho sa v sektore zdravotnej a sociálnej starostlivosti môže v nasledujúcich 10 rokoch otvoriť až 8 miliónov pracovných miest, čím sa vytvoria nové hospodárske príležitosti a podporí sa rast a zamestnanosť Keďže práca v oblasti starostlivosti si vyžaduje zručnosti, ako je empatia a osobné vzťahy, je nepravdepodobné, že by tieto pracovné miesta ovplyvnila automatizácia, čo tomuto sektoru zabezpečuje budúcnosť. Ďalším rozvojom sektora starostlivosti sa vytvorí potenciál, ktorý bude vhodne reagovať na potreby spoločnosti.

Okrem toho v celej Európe v dôsledku vnímania a kultúrnych noriem ženy vykonávajú väčšinu opatrovateľských povinností, často ako takzvané "sendvičové opatrovateľky", čím vzniká "medzera v starostlivosti", ktorá výrazne prispieva k rozdielom v zamestnanosti mužov a žien. Starostlivosť o deti alebo príbuzných uvádzajú ženy v EÚ ako najčastejší dôvod skrátenia pracovného času alebo stiahnutia sa z trhu práce. Okrem toho sa prehlbuje horizontálna a vertikálna segregácia trhu práce, keď ženy prijímajú krátkodobé, čiastočné alebo neisté a dokonca neformálne zamestnanie, ktoré sa dá prispôsobiť harmonogramu starostlivosti, čo priamo ovplyvňuje ich krátkodobé a dlhodobé príjmy a prispieva k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov. To ako také znižuje úroveň daní platených členským štátom a znamená nižšie príspevky do dôchodkových fondov. To je spojené s dodatočnými výdavkami vo forme sociálnych dávok a nákladov na zdravotnú starostlivosť. Najmä z dlhodobého hľadiska má takýto výber povolania zásadný vplyv na ekonomickú nezávislosť opatrovateľa v starobe, ovplyvňuje rozdiely v dôchodkoch mužov a žien a riziko chudoby.

Napokon, nezávislý život a sloboda žiť čo najdlhšie v domácnosti by mali byť túžbou a cieľom dostupným pre všetkých občanov. Doteraz bola starostlivosť v ústavných zariadeniach v niektorých členských štátoch často normou a v celej Európskej únii je stále veľmi rozšírená. Začal sa však posun k miestnej starostlivosti, ktorú v prípade potreby podporujú štátne služby a odborníci v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Keďže členské štáty EÚ a Únia ako celok uvažujú o budúcnosti opatrovateľských služieb a o tom, čo je potrebné, je potrebné zvážiť, ako čo najlepšie podporiť jednotlivcov, aby mohli čo najdlhšie zostať vo svojich domovoch. Pokrok v oblasti digitalizácie a digitálnych zdravotníckych nástrojov môže pomôcť uľahčiť nezávislý život.

Ako?

Hoci sa práca opatrovateľov vyzdvihla prostredníctvom pandémie COVID-19, v skutočnosti opatrovatelia podporujú a starajú sa o svoje rodiny, priateľov a susedov už celé generácie. Ich každodenná realita a zodpovednosť, ktorú majú, je príkladom toho najlepšieho z Európy. Všetci formálni a neformálni opatrovatelia si zaslúžia viac než len potlesk. Skupina PPE preto vyzýva:

• Európsku stratégiu starostlivosti so silným rodovým rozmerom, ktorá by zohľadňovala holistický a celoživotný prístup k starostlivosti, pričom by predpokladala konkrétne opatrenia a kroky pre opatrovateľov aj pre tých, ktorým sa poskytuje starostlivosť vo formálnom sektore starostlivosti, ako aj neformálne v domácnosti. Stratégia by mala okrem iného zohľadňovať stratégiu rodovej rovnosti a európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia a mala by dopĺňať opatrenia členských štátov s náležitým ohľadom na subsidiaritu. Riešila by poskytovanie starostlivosti komplexne a jej cieľom by bolo zlepšiť spoluprácu a koordináciu všetkých fondov a opatrení prospešných pre európskych opatrovateľov a osoby, o ktoré sa starajú. Okrem toho sa zameria na zvýšenie účasti žien na trhu práce a na zabezpečenie dlhodobých strategických investícií pre osoby, ktoré potrebujú starostlivosť, a ich opatrovateľov.

Takáto stratégia by mala zahŕňať:

Údaje

• zhromažďovanie pravidelných, komplexných a verejne prístupných údajov o situácii opatrovateľov a opatrovaných osôb (detí, starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím) v členení podľa pohlavia, veku, druhu poskytovanej alebo prijímanej starostlivosti a prostredia, v ktorom sa poskytuje (súkromné alebo verejné). To by slúžilo ako základ pre stratégiu. Okrem toho by takýto zber údajov v rámci celej EÚ mohol v budúcnosti tvoriť základ ukazovateľa starostlivosti.

• celoeurópska štúdia na posúdenie potrieb opatrovateľov v každom členskom štáte s cieľom dohodnúť sa na jasnej a širokej definícii formálnej a neformálnej starostlivosti.

Rodová rovnosť a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

• Výskum ekonomickej hodnoty starostlivosti so zohľadnením nákladov na zníženú zamestnanosť žien alebo ich stiahnutie z trhu práce a jej vplyv na zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

• Prijatie účinných politík v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vo všetkých členských štátoch s cieľom ďalej chrániť rodinný život, pričom základom by mala byť smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorá stanovuje minimálne európske normy pre opatrovateľskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku. Správna transpozícia a vykonávanie smernice by sa mali pozorne sledovať.

• Návrh odporúčania Rady o poskytovaní starostlivosti.

• Členské štáty by mali preskúmať a vymieňať si osvedčené postupy, ako najlepšie podporovať spoločenské skupiny s osobitnými potrebami starostlivosti vrátane osamelých rodičov, rodičov s deťmi s vážnymi chorobami, ako je rakovina, a detí so zdravotným postihnutím.

• Členské štáty by mali zvážiť a vymeniť si najlepšie postupy, ako zohľadniť obdobia strávené opatrovateľskými povinnosťami v dôchodkových systémoch s cieľom znížiť a prípadne odstrániť rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami.

Starostlivosť a zamestnanosť

• Cielené zvyšovanie a preškoľovanie pracovníkov s cieľom zohľadniť rastúci potenciál zamestnanosti v sektore starostlivosti, okrem iného s využitím Európskeho programu zručností, Paktu pre zručnosti, ESF+, Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Fondu spravodlivého prechodu a EU4Health.

• Uznávanie zručností opatrovateľov prostredníctvom procesu certifikácie s cieľom zlepšiť ich prístup k odbornej príprave, informáciám a poradenstvu o starostlivosti, opatrovaní a primeraných opatreniach na zosúladenie starostlivosti a súkromného života na úrovni členských štátov, čo umožní napredovanie vzájomného uznávania zručností. Takýto systém by mohol zohľadňovať európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS).

• Opatrenia na riešenie neformálnej starostlivosti prostredníctvom formalizácie a uznávania na úrovni členských štátov, podpory prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia, ďalšieho rozširovania dovolenky pre opatrovateľov, uznávania zručností a možností kariérneho rastu. Nevyhnutná je rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a oddychové služby pre opatrovateľa aj pre osobu, ktorá potrebuje starostlivosť. Na účely verejných príjmov by členské štáty mali preskúmať, ako najlepšie formalizovať zamestnávanie, a teda aj výber príjmov v tejto oblasti, vrátane systémov daňových zrážok a využívania poukážok na služby.

• Opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci opatrovateľov.

Využívanie fondov EÚ

• Všetky členské štáty by mali uľahčiť vytvorenie modernej, vysokokvalitnej a miestnej infraštruktúry, služieb a opatrovateľov pre kvalitné predškolské vzdelávanie a starostlivosť o deti a starostlivosť o staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a/alebo dlhodobo choré osoby. Takéto služby musia byť dostupné, prístupné a cenovo prijateľné, pričom sa musia zohľadniť geografické a demografické skutočnosti.

• Podpora investícií z fondov EÚ vrátane nástroja na oživenie a odolnosť, programu EU4Health a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) do infraštruktúry starostlivosti, ako sa často zdôrazňuje ako potrebné prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Výdavky EÚ na starostlivosť by sa mali monitorovať a hodnotiť;

• skúmanie nových modelov starostlivosti, ktoré kombinujú viacgeneračné a sociálne inkluzívne projekty, ako je poskytovanie starostlivosti deťom, osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám, a aby členské štáty zvážili takéto priekopnícke prístupy.

• Využívanie digitálnych riešení v plnej miere na podporu osôb, ktoré potrebujú starostlivosť, aby mohli žiť nezávislý a samostatný život, vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti na mieru a starostlivosti zameranej na osobu prostredníctvom vhodných nástrojov, ako aj kvalitných údajov na cezhraničné zdieľanie a napredovanie vo výskume a liečbe.

Ciele

• Prijatie odporúčania Rady o záruke pre deti.

• Revízia barcelonských cieľov a sprístupnenie finančných prostriedkov EÚ na ich dosiahnutie.

• Celoeurópske ciele pre služby dlhodobej starostlivosti, ktoré majú vypracovať všetky členské štáty. Tieto ciele by mali podobný štýl a štruktúru ako barcelonské ciele.

• Spoločná európska definícia neformálnej starostlivosti založená na výmene osvedčených postupov s možnosťami jej formalizácie.

• Vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila účinnosť požiadavky, aby verejné obstarávanie služieb sociálnej starostlivosti podliehalo povinnostiam smernice o verejnom obstarávaní, keďže miera cezhraničného obstarávania je napriek snahám o ďalšie otvorenie trhu stále veľmi nízka.

• Vypracovanie spoločných európskych usmernení o prechode od inštitucionálnej k lokalizovanej starostlivosti a súboru nástrojov na využívanie fondov Európskej únie, pričom Komisia by slúžila ako platforma na výmenu osvedčených postupov v oblasti inovatívnych riešení založených na dôkazoch, nových modelov a nástrojov na poskytovanie starostlivosti, podporu sociálneho začlenenia a viacgeneračného porozumenia.