Ako lepšie ochrániť demokraciu pred Ruskom alebo Čínou

Autor je europoslanec a člen predsedníctva strany Demokrati.

Európsky parlament v júli schválil moju správu s odporúčaniami na jeho reformu. Keď ich zavedie, stane sa silnejšou demokratickou inštitúciou, ktorá bude odolnejšia voči korupcii a zasahovaniu zo strany krajín ako Rusko alebo Čína. Prečo vôbec europarlament potrebuje takúto reformu? A môžeme sa ňou inšpirovať aj na Slovensku?

Katargate ako príležitosť

V marci tohto roku sme spoločne s francúzskou europoslankyňou a mojou dobrou kolegyňou Nathalie Loiseau dostali od vedenia EP úlohu vypracovať návrhy, ako zreformovať europarlament tak, aby bol bezpečnejším a transparentnejším miestom pre poslaneckú prácu a aby jeho volení zástupcovia, ale aj bežní zamestnanci neboli ľahkým terčom autoritárskych zahraničných mocností. Bezprostredným podnetom bola kauza Katargate. Na konci minulého roka boli niektorí europoslanci spomedzi európskych socialistov obvinení z podplácania, ktoré mali prijímať ako úplatok za zlepšovanie verejného obrazu o Katare.

Medzi obvinenými bola aj dnes už bývalá podpredsedníčka europarlamentu Eva Kaili. O kauze sa písalo i na Slovensku, ale Bruselom zatriasla a nejaký čas sa v európskych inštitúciách o ničom inom nehovorilo. Katargate bol pre Európsky parlament povestnou poslednou kvapkou. Už dlhšie sme si uvedomovali, že zahraničné mocnosti sa snažia využiť rôzne spôsoby, ako zasahovať do našej práce. Po začiatku brutálnej ruskej agresie na Ukrajine vo februári minulého roku sme o tom nemali žiadne pochybnosti.

Napriek tomu pôsobil Katargate pre mnohých ako šok. Iste, išlo o neprípustné osobné zlyhanie jednotlivcov, ktorí neváhali stať sa nástrojom zahraničnej korupcie. Aj vďaka rýchlej a rozhodnej reakcii predsedníčky europarlamentu Roberty Metsolovej nám však táto kauza ponúkla príležitosť poučiť sa a prijať príslušné kroky na obranu európskej demokracie.

Školenia, previerky, kontroly aj prechodné obdobie

Správa s desiatkami návrhov opatrení, na ktorej som s Nathalie Loiseau pracoval v Osobitnom výbore EP pre zahraničné zasahovanie a dezinformácie, bola na svete v priebehu jari, pričom plénum europarlamentu ju prijalo v lete. Jednotlivé opatrenia budeme prijímať postupne, no niektoré z nich môžu začať platiť prakticky ihneď. Ide napríklad o tréningy a školenia. Nielen poslankyne a poslanci, ale aj ich asistenti a asistentky a ďalší ľudia, ktorí v europarlamente pracujú, potrebujú poznať všetky riziká, ktorým môžu zo strany zahraničných mocností čeliť.

Okrem spomínaného Kataru, Ruska a Číny ide napríklad o Turecko, Maroko či Spojené arabské emiráty. V čase, keď čelíme v Európe najväčšej vojne od roku 1945, potrebujeme zvýšiť bezpečnosť a ostražitosť v našej každodennej parlamentnej práci. S tým sa spája aj potreba pre častejšie previerky pri práci s citlivými dokumentmi či dôslednejšia kontrola poskytovateľov služieb pre európske inštitúcie.

Očakávame, že europoslanci budú musieť detailnejšie zverejňovať svoje príjmy či dôslednejšie informovať o stretnutiach s lobistami – a to nielen z prostredia biznisu, ale aj z prostredia rôznych nadácií a mimovládnych organizácií, za ktoré sa môžu schovávať nekalé vplyvy, ako to bolo v prípade škandálu Katargate.

Po skončení poslaneckého mandátu čaká poslankyne a poslancov šesťmesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa nebudú môcť zamestnať v tretích krajinách, aby sa nestali okamžitým zdrojom citlivých informácií pre potenciálnych nepriateľov európskej demokracie. Výnimkou nebudú ani technológie, ktoré vo svojich vplyvových operáciách najčastejšie využíva Čína. Ak bude europarlament nakupovať napríklad kamerové systémy, musí sa uistiť, že ich kupuje z bezpečných krajín. Musíme minimalizovať riziko spojené s možným sledovaním cez tieto zariadenia.

Inšpirácia pre Slovensko

Správa Bilčík/Loiseau o reforme Európskeho parlamentu prináša okrem množstva opatrení aj dôležité politické posolstvo: korupčné správanie nemá v slobodnej demokratickej spoločnosti miesto. Naše inštitúcie potrebujeme starostlivo brániť – obzvlášť v kontexte ruskej agresie na Ukrajine. Budem rád, ak sa touto správou inšpirujú aj ďalšie členské štáty vrátane Slovenska. Aj naša krajina je totiž jedným z terčov zahraničného zasahovania. Rusko má veľký záujem naštrbiť zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska ako jedného z najbližších spojencov Ukrajiny.

Je kľúčové, aby sme posilnili naše politické inštitúcie a demokraciu pred neželanými zásahmi zo zahraničia. Som presvedčený, že táto správa nám ponúka návod, ako na to, aj u nás doma.

Komentar bol publikovany 31/7/2023